Ekonomika proti prírode
Aj vy máte pocit, že sa blíži koniec hospodárskej krízy? Nemýlite sa. Ekonomika sa oživuje, ľudia začínajú nakupovať, šrotovné a dotácie zaberajú. Zdá sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Už len ostáva zodpovedať si otázku, kedy príde ďalšia kríza. A to nielen preto, že ju prostredníctvom dotácií riešia tí, ktorí ju nespôsobili (politici) a platia ju tí, čo o zmysluplnosti riešení nerozhodujú (teda bežní občania), ale najmä preto, že ekonomický systém ide proti prírodným zákonom. Za takýchto okolností sú všetky prijaté opatrenia len plastickou chirurgiou, nie skutočnými riešeniami.
Nehovorím, že moja úvaha je receptom na zdravo fungujúcu ekonomiku, ale myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, ak budem tvrdiť, že skutočné východisko z krízy bude musieť spĺňať dve základné kritériá: zdravý rozum a rešpekt k prírodným zákonom. Nad zdravým rozumom v ekonomike dlho polemizovať v tejto chvíli nebudem. Pre mňa je logické, že ak mi niekto ponúka tridsaťpercentné výnosy za moje vklady, buď je to podvodník alebo tie peniaze budú niekomu chýbať. Iné možnosti existujú už len v rozprávkach. Pri čom sa chcem ale pozastaviť na dlhšie, je hypotéza, že ekonomické zákony by mali byť v súlade s tými prírodnými.
Operačný systém pre ekonomiku
Fyzikálne zákony vo vesmíre zabezpečujú jeho chod. Sú to presné a bez výnimky platné pravidlá, na ktoré sa v živote môžeme stopercentne spoľahnúť. Vďaka nim predmety bez pôsobenia dodatočnej sily padajú k zemi, na uvedenie auta do pohybu je potrebné vyvinúť nejaký impulz, alebo tepelná výmena prebieha od teplejšieho telesa ku chladnejšiemu. Fyzikálne zákony sú pre vesmír to isté ako operačný systém pre počítač či cestná sieť pre autá. Na jednej strane nekompromisne stanovujú podmienky, na strane druhej nám v rámci systému dávajú slobodu a obrovský priestor na realizáciu. Rovnako ako Windows alebo Linux pre počítač. Operačný systém premieňa množstvo integrovaných obvodov na živý organizmus a po inštalácii stanovuje presné pravidlá, ako v ňom budú všetky programy fungovať. Všetko ostatné je už vecou vášho rozhodnutia. Rešpektujúc pravidlá operačného systému si tam môžete inštalovať, čo len chcete, a používať ho podľa vlastnej ľubovôle. Ako je to ale v ekonomike, sociológii alebo v práve? Môže ekonomický a sociálny systém fungovať na iných princípoch ako vesmír? Sú fyzikálne a ekonomické zákony v rozpore? Neplatí zákon zachovania hmoty a energie v ekonomike? Alebo zákon akcie a reakcie, hybnosť či zotrvačnosť?
Viete si predstaviť, že by povedzme gravitačný zákon neplatil pre poslancov? Alebo že by sa zvuk šíril vzduchom podľa toho, kto si koľko zaplatí? Nehovoriac o tom, čo by sa stalo, keby elektrický prúd ignoroval Ohmov zákon a tiekol vodičom náhodne, alebo by sme jednoducho zrušili Newtonove zákony a povedzme, že by neexistovala zotrvačnosť. Našťastie, fyzikálne zákony ignorovať nemožno. Žiaľ, v žiadnej inej oblasti v poslednej dobe človek tak vytrvalo neignoruje prírodné zákonitosti ako práve v ekonomike. Globálna hospodárska kríza je toho následne logickým dôsledkom.
Peniaze z ničoho
Jeden zo základných princípov vesmíru je ten, že niečo nevzniká z ničoho a rovnako ani nemôže niečo z ničoho nič zaniknúť. Inými slovami, energia nevzniká a nezaniká, len sa premieňa z jednej formy energie na druhú. V elektrotechnike na podobnom princípe funguje prvý Kirchhoffov zákon, ktorý hovorí o toku elektrických prúdov. Podľa neho „celkový súčet elektrických prúdov vstupujúcich do uzla musí byť rovný súčtu prúdov, ktoré z uzla vystupujú“. Interpretované ekonomickým jazykom, objem financií, ktoré zo systému vystupujú, sa musí rovnať objemu financií, ktoré do systému vstupujú. V bežnom živote sa toto pravidlo porušiť nedá. Z nádrže možno vypustiť len taký objem tekutiny, ktorý do nej natiekol, z akumulátora možno čerpať energiu len do tej miery, do akej bol nabitý. V ekonomike je to však zákon, ktorý sa porušuje azda najčastejšie: množstvo peňazí v obehu nie je kryté protihodnotou; peniaze tak vznikajú z ničoho. Vedeli by ste si prestaviť firmu, ktorá by mala dlhodobo vyššie náklady ako príjmy? Alebo rodinu, v ktorej členovia domácnosti míňajú viac, ako zarábajú? Áno, dá sa to – ak si požičiate. Ale ako dlho sa dá takto fungovať? Vo firme alebo v domácnosti veľmi dlho nie. Je preto prekvapujúce, že prakticky neexistuje na svete krajina, ktorá by nebola zadlžená.
Isaac Newton bol jednou z najväčších postáv v dejinách ľudského poznania a od jeho čias sa vlastne považuje fyzika za novodobú vedu. Presne sformuloval základné princípy mechanického pohybu, vypočítal pohyby planét, skonštruoval zrkadlový ďalekohľad či vysvetlil vznik dúhy a pri tom všetkom sa pridržiaval len pozorovaných faktov, výsledkov experimentov a nepúšťal sa do nepodložených špekulácií. Jedným z jeho pohybových zákonov je aj zákon akcie a reakcie, ktorý platí nielen vo fyzike, ale prakticky v celom spektre ľudských činností: od ekonomiky cez sociológiu, psychológiu až po medzinárodné vzťahy. Napokon platí všade: každá akcia vyvolá protireakciu.
Prepojenie a otvorenosť svetových ekonomík spôsobuje, že v oveľa väčšej miere politické rozhodnutia vyvolávajú protireakcie, často s nemalým multiplikatívnym efektom. Každý podnikateľský subjekt dennodenne reaguje na zmenu ponuky, dopytu, cien, na štátne zásahy a regulácie či daňové úľavy. Podobne je to aj v medzinárodných vzťahoch, kde vyhlásenia alebo kroky politikov často vyvolávajú búrlivé protireakcie (neraz aj vojnové konflikty). Tretí Newtonov zákon jednoducho ignorovať nemožno ani v spoločnosti. Tým skôr, že v dnešnej globalizovanej spoločnosti spôsobujú aj zdanlivo malé rozhodnutia reťazové reakcie na celom svete. Hypotekárna kríza alebo vojnové konflikty sú toho dôkazom.
Ekonomický systém nie je kohútik, ktorý keď viac otvoríme, okamžite z neho tečie viac vody. Je to nelineárna sústava vysokého rádu, ktorá reaguje na všetky zmeny na vstupe so značným oneskorením. Reformy, zmeny v daňovej oblasti či alokácia vládnych výdavkov, to všetko sú nástroje, ktorých efekt prichádza až po určitom čase. Žiaľ, celý politický systém je nastavený na štvorročné volebné obdobie a v záujme znovuzvolenia aktuálnej politickej reprezentácie tomu vlády vo väčšine prípadov aj prispôsobujú hospodársku politiku. Preto často prevažujú krátkodobé riešenia nad dlhodobými, respektíve tie dlhodobé niekedy ani neprídu. Na druhej strane, tento fakt je čiastočne aj dobrá správa: ekonomická kríza sa skončí určite skôr ako funkčné obdobie Baracka Obamu.
Hrubý domáci produkt môžeme hodiť do koša
Na meranie výkonnosti ekonomiky, resp. jej rastu alebo poklesu si ľudstvo vymyslelo hrubý domáci produkt. Podľa ekonomickej teórie je definovaný ako celková trhová hodnota všetkých finálnych produktov a služieb vyprodukovaných v určitej krajine v danom časovom úseku (súčet spotreby, vládnych výdavkov, investícií a čistého exportu). Žiaľ, v posledných rokoch sa stal pre politikov aj ekonómov akousi modlou, ale i strašiakom. Noviny prinášajú hrozivo znejúce titulky, ako sa naša ekonomika vďaka poklesu hrubého domáceho produktu dostáva do červených čísiel, ale pritom to nič nevypovedá o tom, či a ako sa zmenila životná úroveň obyvateľov danej krajiny, kvalita života, úroveň sociálnych a ľudských práv, vnútorná spokojnosť obyvateľov a pod. Takto postavený spôsob výpočtu HDP by sám o sebe nebol problém, keby sa jednotlivé krajiny vďaka tejto metóde nehnali za obrovskou spotrebou a na základe rastu alebo poklesu týchto veličín nerobili politické a hospodárske opatrenia.
Ak budeme naďalej zbožne vzhliadať k HDP, ľudstvo sa dostane do slepej uličky. Spotreba tvorí podstatnú časť hrubého domáceho produktu prakticky vo všetkých krajinách sveta. V Spojených štátoch amerických dokonca viac ako 70 % z celkového HDP. Nasledujú Grécko, Portugalsko, Veľká Británia a Poľsko. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by ľudia v Číne alebo Indii tak dychtivo nakupovali a míňali ako obyvatelia Spojených štátov amerických? Nemožno sa teda čudovať, že znižujúca sa spotreba tak dramaticky vplýva na znižovanie ekonomického rastu. Preto všetci predsedovia vlád, prezidenti, obchodníci a podnikatelia vyzývajú ľudí, aby nakupovali. Pretože ich ekonomický systém sa bez trvalo rastúcej spotreby jednoducho zrúti. Podľa mňa je práve spotreba základným kameňom úrazu hospodárskej krízy. Pretože vplyvné osobnosti sú presvedčené, že v ich ekonomickom vesmíre prírodné zákony platiť nemusia. Žiaľ, to by museli byť prírodné zdroje nevyčerpateľné.
A keďže HDP nám bez rastúcej spotreby jednoducho neporastie, neexistuje iná možnosť ako presviedčať ľudí, že treba kupovať. Veľa, veľa, veľa! A tak sa skracujú životné cykly výrobkov a ľudia ovplyvňovaní intenzívnou reklamou často kupujú aj výrobky, ktoré nepotrebujú. Takto vybudovaná ekonomika nadmerne zaťažuje životné prostredie a len sotva môže vydržať viac ako niekoľko desiatok rokov. Pokiaľ ľudstvo radikálne nezmení svoj prístup, zemeguľa takúto záťaž jednoducho nevydrží.
Dobrá správa je, že kým ekonomický systém sa skôr či neskôr za daných okolností zrúti, vesmír určite nie. Pretože v ňom na rozdiel od hospodárstva majú všetky zákonitosti svoj zmysel, logicky do seba zapadajú a hlavne, neexistujú pre nikoho žiadne výnimky. Vždy ma dokáže fascinovať, ako dokonale je vesmír navrhnutý. Preto som presvedčený, že si poradí aj s našou konzumnou spoločnosťou. Ale to už tu my nebudeme.
