Je kríza zlá, alebo dobrá?
V zlých časoch človek robí veci, ktoré by inak nerobil. Cítime tlak a strach, obavy z budúcnosti. Aj sloboda má v zlých časoch úplne iný rozmer. Je akási menšia, oklieštená, nesmelá. A práve v týchto časoch sa vždy nájde niekto, kto sa chce obohatiť na úkor iných.
Nie je to férové, ale napriek tomu sa to deje. Prepúšťanie, neraz aj krach. Pokles objednávok spôsobený nízkym dopytom vytvára tlak aj na znižovanie počtu zamestnancov. Každá firma, ak sa chce udržať na trhu, sa musí aktuálnej situácii prispôsobiť. To je pochopiteľné. Ak nie je odbyt, ťažko si môže zachovať pôvodnú zamestnanosť. Neraz však prichádzajú o prácu aj tí, ktorí nie sú nadbytoční, len sú, povedzme, drahší alebo nepohodlní. Kde je však hranica medzi nevyhnutnosťou a zneužívaním situácie?
Firmy, vediac, že je kríza, neraz svoj hospodársky prepad nafukujú. Napokon, prečo by to nerobili? Vláda ich naučila, že záruky a zodpovednosť predsa preberá ona. Nijaká politická strana, ktorá je pri moci, nechce dovoliť nechať len tak padnúť desiatky alebo stovky podnikov či bánk. Tak, aby nenastala reťazová reakcia, ktorá by mohla mať siahodlhé následky, pumpujú vlády peniaze do bánk, udeľujú dotácie fabrikám, ktoré na výrobky nemajú odbyt.
Negatíva
Jednu facku za druhou dostávajú spravodlivosť a rovnosť šancí. Ak dostávajú dotácie nenásytné banky, ktoré sa v uplynulých rokoch hnali za obrovskými ziskami, prečo ich rovnako nedostane aj firma z východného Slovenska, ktorá desať rokov veľmi ťažko budovala svoju pozíciu na európskych trhoch? Prečo existuje šrotovné na autá, ale nie povedzme na počítače, staré neekologické chladničky alebo na opravu zatekajúcich striech?
Ak ide o peniaze, až tak to nebolí. Horšie je, ak sa kríza zneužíva psychologicky proti ľuďom – tichým vydieraním. Kto si dnes dovolí v práci neakceptovať nadčasy, krátenie odmien a čoraz väčšie vypätie síl? Nepáči sa vám? Na vaše miesto dnes opäť čaká niekoľko desiatok ľudí, ktorí budú veľmi radi robiť aj za 70 percent vašej mzdy! Váš šéf vám to ani nemusí hovoriť, Viete to sami veľmi dobre. A tak len skloníte hlavu a robíte aj také veci, pri ktorých by ste za normálnych okolností búchali dverami.
Pozitíva
Kríza však má aj svoju odvrátenú tvár – tú krajšiu. Klesajú premrštené ceny starších bytov, obchodné reťazce po obrovskom exode spotrebiteľov do zahraničia dramaticky znižujú ceny, mnohé firmy si zrazu začínajú vážiť aj menšie zákazky. Obkladač, ktorý by si ešte minulý rok vypýtal tisíc korún za meter štvorcových, je dnes rád, ak dostane 10 eur, a to sa musí viac obracať!
Ľudia si opäť začínajú vážiť prácu, ceny sa zreálňujú. Vek nenásytnosti je za nami, prichádza obdobie premyslených rozhodnutí a opatrnosti. A tí, ktorí to nepochopia, budú musieť uvoľniť miesto na trhu iným, inovatívnejším, zákaznícky orientovaným.
Preto by sme mali krízu zneužívať aj my. V dobrom. Žiadajme od svojich dodávateľov služby na úrovni, od obchodníkov primeranú maržu a perfektný servis. A nebojme sa aj zjednávať cenu. Zamestnávatelia majú tiež ohromnú príležitosť. Ak odolajú nutkaniu vyžmýkať zo svojich zamestnancov maximum a namiesto vynucovania bezplatných nadčasov, workoholizmu a slepej oddanosti firme budú svojich zamestnancov tlačiť do vzdelávania, kreativity a inovatívnosti, boj s krízou môžu vyhrať. Ak vydržíme, vyjdeme z krízy silnejší.
