Piráti v mori hudby
Na internete sa rozpútal nový druh vojny. Na jednej strane stoja piráti, ktorí volajú po zmene autorských zákonov tak, aby si každý mohol bez obmedzenia sťahovať hudbu, filmy či hry. Na strane druhej sú antipiráti – hudobné vydavateľstvá, distribútori, ale aj samotní umelci – ktorí chcú prirodzene chrániť svoju tvorbu. Fanúšikovia torrentov a peer-to-peer sietí zatiaľ pohodlne sťahujú gigabajty súborov a tvária sa, že sa ich to netýka. Nie celkom.
Voľby do Európskeho parlamentu priniesli jedno kreslo švédskej pirátskej strane a spustili tak sériu diskusií o autorských právach, nelegálnom sťahovaní hudby z internetu, či patentoch. Svoju pirátsku stranu bude mať onedlho oficiálne aj Slovensko, ktorá má už viac ako 5 600 fanúšikov na facebooku a takmer 10-tisíc podpisov potrebných na jej oficiálne zaregistrovanie. Vznikajúca Slovenská pirátska strana (SPS) podporuje reformu autorského práva, obmedzenie patentových systémov, rešpektovanie práva na súkromie či voľby cez internet. „Zdieľanie súborov a P2P sietí nemôže byť v dnešnej dobe kriminalizované, pretože kultúra a vedomosti zvyšujú svoju hodnotu tým viac, čím viac sú zdieľané a dostupné,“ uvádza SPS vo svojom programovom dokumente. Dátové diaľnice, klesajúce ceny za pripojenie a takmer neobmedzené možnosti na skladovanie obrovského množstva údajov len ťažko dokážu zastaviť lavínu nelegálneho sťahovania hudby či videa z internetu. Je jasné, že bezplatné sťahovanie piesní a filmov je lákavé azda pre každého používateľa internetu. Veď kto by platil za niečo, čo môže byť zadarmo? Lenže každá minca má dve strany, a to si musí uvedomiť každý milovník hudby či videa. „Chápem argumenty o tom, že bezplatné zdieľanie tvorby rozširuje kultúrne povedomie ľudí, ale ak bude všetko zadarmo, tak sa s akoukoľvek tvorbou skončilo,“ upozorňuje patentová zástupkyňa Lenka Litváková. „Je síce pravda, že kultúrne dedičstvo by nemalo byť »o peniazoch«, ale v momente ako prídu autori o odmenu za svoje diela, prestane sa tvoriť.“
Sedemdesiatka je zastaraná
Ochranu práv autorov diel rieši na Slovensku autorský zákon, ktorý jasne stanovuje pravidlá nakladania s umeleckými dielami. A to sa týka nielen hudby a filmov, ale aj literatúry, obrazov, fotografií či počítačových programov. Viete si predstaviť, že by Steven Spielberg distribuoval svojho E.T. mimozemšťana alebo Jurský park zadarmo? Alebo že by J. K. Rowlingová dala Harryho Pottera voľne na internet? A čo fotografie Karol Kállaya alebo operačný systém od Microsoftu? Za týmito dielami sú dlhé hodiny práce a času, i keď nie takej hmatateľnej ako pri výrobe nábytku či áut, ale duševnej, ktorá má nesporne minimálne rovnakú hodnotu. Preto by mohli byť takéto diela voľne dostupné len za okolností, že ich autori buď budú mať inú (platenú) prácu, alebo sa ich tvorba bude financovať prostredníctvom verejných zdrojov. V prvom prípade to bude znamenať diskrimináciu umeleckej činnosti oproti „hmatateľnej“ práci, v druhom to zaplatíme všetci zo svojich daní. Iná otázka je, ako dlho majú trvať majetkové práva. Podľa súčasnej legislatívy platia počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Slovenskí piráti tvrdia, že dnešné podmienky copyrightu sú jednoducho absurdné. „Ak sa investované peniaze a zisk nevrátia prvý rok alebo v priebehu nasledujúceho roku, nevrátia sa nikdy. Päťročný copyright na komerčné použitie je viac ako dostačujúci.“ Možno. Ale čo, keď nie? Predstavte si, že nahráte hudobný album, ktorý sa vôbec neuchytí. Po piatich rokoch si ho však všimne významné hudobné vydavateľstvo a album vydaný v reedícii zožne obrovský úspech. Žiaľ, vy už nezarobíte ani cent. Koľko bolo takých umelcov, ktorí dlhé roky čakali na svoju slávu? Kto zaručí, že sa tvorcom filmu za päť rokov vrátia ich investície? Podľa Lenky Litvákovej je sedemdesiatročný copyright veľa, ale päťročný málo. „Viem si predstaviť, že by sa majetkové autorské práva skrátili na dvadsať rokov. Ak to stačí pri patentoch, mohlo by to stačiť aj pri umeleckých dielach.“
Tvrdé tresty nikam nevedú
Hudobné vydavateľstvá, ale aj softvérové firmy už dlhé roky bojujú proti nelegálnemu kopírovaniu diel. Ich veľkým víťazstvom je nepochybne nedávne rozhodnutie švédskeho súdu o treste pre prevádzkovateľov The Pirate Bay, prostredníctvom ktorého sa dá sťahovať hudba, filmy aj hry. Súd tak vytvoril precedens, v ktorom prvýkrát potrestal správcov servera aj napriek tomu, že fyzicky hudbu neskladujú ani nešíria. V podstate „len“ sprostredkúvajú informácie o tom, kto má požadovaný súbor na svojom disku. I keď sa nemálo prevádzkovateľov podobných serverov zľaklo, voličov vo Švédsku to pobúrilo a reakciou (najmä mladých ľudí) bola podpora 7,4 percenta švédskych voličov a zisk jedného miesta v Európskom parlamente. Akokoľvek sa nám nemusí páčiť honba vydavateľstiev na „čarodejnice“, súčasná situácia je ďalej neudržateľná. Na všetkých stranách. Reagovať musia nielen hudobné vydavateľstvá, ale aj umelci a nesporne aj poslucháči a diváci. Tí, ktorí ešte nepochopili, že doba LP platní a CD nosičov je už takmer za nami, majú na to už len veľmi málo času. V opačnom prípade ich prevalcuje masa internetových používateľov, ktorí si svoje obľúbené skladby buď napália, alebo jednoducho stiahnu. V prvom rade musia aj slovenské vydavateľstvá presunúť ťažisko svojej činnosti z kamenných obchodov na internet. Skladby by mali byť dostupné za rozumnú cenu a s jednoduchým spôsobom platby. Už dnes je rozdiel medzi CD albumom a mp3 verziou viac ako markantný. Kým napríklad za klasické CD Madonny zaplatíte povedzme 23 eur, legálne stiahnutie jej digitálnej verzie na 7digital.com vás vyjde na 9 eur.
Ľudia chcú zážitky, nie reprodukciu
Umelci sa môžu rozhodnúť, či chcú svoje dielo šíriť komerčne alebo bezplatne. Podľa Lenky Litvákovej, ktorá sa venuje oblasti duševného vlastníctva, má autor na základe platného autorského zákona na výber, do akej miery chce svoju prácu voľne šíriť. „Umelec môže dať dielo k dispozícii úplne bezplatne, ale aj obmedziť jeho šírenie, povedzme na domáce alebo nekomerčné použitie. Rovnako sa to týka aj kníh či obrazov.“ Mnoho hudobníkov už príchod digitálnej éry pochopilo. A tak pribúdajú na internete albumy, ktoré dávajú umelci na internet voľne na stiahnutie buď vo vysokej alebo zníženej kvalite. Hudobníci a kapely namiesto predaja hudby zarábajú na deluxe zberateľských verziách hudobných nosičov alebo na koncertoch. Zážitok sa tak presúva z obývačky na štadióny a pódiá. A to možno nie je zlé. Samozrejme, koncerty sú potom aj patrične drahšie. Ale o tom, že diváci sú za zážitok ochotní zaplatiť, svedčí napríklad posledný koncert Depeche Mode v Bratislave, na ktorý prišlo 30-tisíc ľudí. A pritom ceny lístkov neboli práve najnižšie. Situácia sa obracia. Kým pred rokmi boli koncerty len akousi doplnkovou promo-akciou k novému albumu, dnes je to naopak: predaj albumov stúpa najmä vďaka koncertom. Paradoxom je, že vysokú cenu nosičov a skladieb určujú najmä vydavateľstvá, ktoré takýmito cenami priam nabádajú na nelegálne sťahovanie hudby. Z predaja hudby na internete inkasujú neraz aj viac ako 70 percent z ceny skladby či albumu. Napríklad Apple, ktorý prevádzkuje iTunes, uvádza, že z každého dolára odvádza nahrávacím spoločnostiam 70 centov. Pritom samotní autori dostanú z tejto sumy len 9 centov. Nemožno sa preto čudovať, že čoraz viac skladateľov vydáva aj distribuuje hudbu vlastnými kanálmi. Príkladom je český pesničkár Jaromír Nohavica, ktorého albumy sa pravidelne objavujú na výslní predajnosti aj napriek (alebo vďaka?) tomu, že si ich možno objednať priamo na jeho internetovej stránke. Nohavica si pritom bez problémov dovolil niekoľko svojich albumov dať na internet bezplatne. Dokonca na internete kolujú niektoré jeho skladby, ktoré nemožno nájsť nikde inde. Tento prístup mu na popularite očividne neubral. Ak to funguje v jeho prípade, prečo by to nemohlo aj u iných hudobníkov?
Antipirátska strana
Informácie o vzniku slovenskej pirátskej strany nenechali chladnými ani opačný tábor. Na facebooku vznikla Antipirátska strana, ktorú podporuje napríklad speváčka Tina, tanečník a choreograf Tony Mojses či skupina Hex. Na facebooku kolujú aj videá o antipirátskom proteste, ktorý sa uskutočnil na nábreží Dunaja v Bratislave. Netrvalo však dlho a vysvitlo, že za touto kampaňou stojí T-Mobile, ktorý takýmto netradičným spôsobom propaguje svoju novú službu Surf&Music. Za 7,90 eur mesačne si môžete stiahnuť až 1 GB hudby. Nevýhodou je, že ide o formát AAC+, ktorý je možné prehrávať len v mobilnom telefóne a 12-mesačná viazanosť. Cena a obmedzenia tak zrejme spôsobia, že službu si s najväčšou pravdepodobnosťou zaplatia len fanatickí milovníci hudby, ktorým na jej počúvanie stačí mobil a žijú hudbou. V opačnom prípade len sotva využijú databázu, v ktorej sa nachádza približne 65 percent svetovej produkcie. Napriek tomu to však môže byť prvá lastovička, ktorá odštartuje pád cien za sťahovanie skladieb z internetu. Umelecké diela majú v živote ľudstva nesmierne dôležitú úlohu a nepochybne je potrebné v maximálnej miere zabezpečiť ich prienik do všetkých kútov sveta bez ohľadu na náboženstvo, jazyk či svetonázor. Hudba, obrazy či filmy pomáhajú ľuďom zamyslieť sa nad riešením bežných životných situácií, ale aj poukazovať na nespravodlivosť, vojnové konflikty či porušovanie ľudských práv. Preto by umelecké diela (podobne ako vzdelanie či zdravotná starostlivosť) nemali byť dostupné len pre tých, ktorí majú peniaze. Zároveň sa však nesmú porušovať práva tvorcov, bez ktorých by nikdy nevznikli. Debata, ktorú v poslednom období rozvírili pirátska aj antipirátska strana, je rozhodne veľmi užitočná. Hudobný a filmový priemysel potrebujú na prežitie viac, ako sú ochotné si priznať.
A na záver – čo je čo
P2P (peer to peer) druh siete, v ktorej jednotlivé počítače vzájomne komunikujú ako rovný s rovným. Dáta sa nenachádzajú na serveri, ten iba obsluhuje všetky pripájajúce sa počítače samostatne, ale ku komunikácii dochádza aj medzi klientmi.
* * *
Torrent je P2P systém, ktorý zjednodušuje, zrýchľuje a zefektívňuje prenos veľkých súborov (alebo skupín súborov) medzi veľkými skupinami ľudí. Pri distribúcii pomocou torrentu sú súbory (môže ich byť viac) rozdelené klientom na menšie bloky.
Chápem argumenty o tom, že bezplatné zdieľanie tvorby rozširuje kultúrne povedomie ľudí, ale ak bude všetko zadarmo, tak sa s akoukoľvek tvorbou skončilo.
Lenka Litváková, patentová zástupkyňa
Toto sú tí nebezpeční. Tí, čo sťahujú hudbu z internetu nelegálne. Slušnučkí, tichučkí, sofistikovaní. Akademickí. Tí, čo starenke pomôžu prejsť cez cestu. Tí, čo si poctivo vyberú banku s najmenším poplatkom. Na toto majú čas! Hrabkať sa na internete! A stavať si pirátske strany. A tlačiť sa do europarlamentu. Oficializovať svoje krádeže. A čo umelci? Celý deň brnkajú, vyspevujú. A tento šťúral im to počas noci vykradne!
Dr. Miloš Pekarič, líder Antipirátskej strany
Pirátske strany v EÚ nepodporujú ilegálne sťahovanie hudby, ale slobodu zdieľania, slobodu internetu, zmenu autorských zákonov, ktoré majú byť v prospech autorov diel. To celé skôr nevyhovuje mafiánskym spoločnostiam ako sú EMI, Universal Music, WMG, Sony, či podobne, tak šíria demagógiu ilegálneho sťahovania.
Slovenská pirátska strana
