Castrova Päťka
Kuba si 26. júla pripomenula 56. výročie udalosti považovanej za začiatok kubánskej revolúcie vedúcej k zvrhnutiu vlády Fulgencia Batistu. V júli 1953 zaútočili vzbúrenci pod vedením Fidela Castra na kasárne Moncada a kasárne Carlosa Manuela de Céspedes. Castro, ktorého potom zatkli, obvinil Batistu z politiky teroru a v obhajobe uviedol legendárne slová: nič to, že ma odsúdite, história ma ospravedlní. Batistu 1. januára 1959 zvrhli, ale pojem „politika teroru“ sa v súvislosti s Kubou skloňuje stále – a nie vždy tak, ako sa u nás zvykne informovať.
Začiatkom roku 2007 medzinárodná tlač informovala, že 11. januára 2007 sa vláda USA po 18 mesiacoch poskytovania azylu Luisovi Posadovi Carrilesovi rozhodla obviniť ho z podvodu, z klamstva, krivej výpovede a porušenia imigračného zákona. Sudkyňa Federálneho súdu Kathleen Cardoneová v apríli 2007 so súhlasom Bieleho domu zločinca číslo jedna na Kube prepustila na kauciu 250-tisíc dolárov. Devätnásteho apríla odišiel v sprievode advokáta za svojou rodinou do Miami.
Teroristi hrdinami
Od roku 1959 viedli všetky vlády USA diplomatickú, mediálnu a hospodársku vojnu, ktorej bežnou súčasťou boli sabotáže a teroristické útoky vedené zväčša skupinami kubánskych exulantov sústredených v Miami. Prepustený Posada Carriles je jeden z dvojice teroristov pracujúcich pre organizáciu CORU vytvorenú ako pobočka CIA, ktorí v októbri 1976 vyhodili do vzduchu lietadlo spoločnosti Cubana. Carrilesov spoločník Orlando Bosch mal vtedy na svedomí vraždy odporcov čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. Obaja teroristi sa priznali aj k spolupráci v Operácii Condor koordinovanej vládami USA, v rámci ktorej bolo podľa Archívov teroru zavraždených okolo 50-tisíc ľudí, 30-tisíc ľudí je nezvestných a približne pol milióna skončilo vo väzení. Orlanda Boscha nikdy neuznali vinným a Luis Posada Carriles v roku 1985 z väzenia utiekol vďaka intervencii Jorgeho Masa Canosu, šéfa tzv. Kubánsko – americkej národnej nadácie FNCA (Fundación Nacional Cubano Americana) resp. CANF (Cuban American National Foundation). Táto organizácia vznikla v roku 1981 na podnet prezidenta Reagana a v rozhovore pre New York Times v júli 1999 sa Posada Carriles pochválil štedrými federálnymi zdrojmi, ktoré prostredníctvom FNCA financujú výcvik kubánskych exulantov na teroristické akcie. Netajil sa tým ani prezident Eisenhower vo svojej knihe Roky v Bielom dome, kde píše, že už v marci roku 1960 nariadil CIA, aby začala s propagandou a vojenským výcvikom exilových Kubáncov. Štvrtého septembra 1997 sa obeťou miamského terorizmu na Kube stal taliansky turista Fabio di Celmo.
Hrdinovia teroristami
V dôsledku týchto udalosti poverila kubánska vláda piatich mužov, aby prenikli do exulantských kubánskych kruhov a získavali informácie a dôkazy o plánovaných protikubánskych akciách. Približne za rok piati agenti zabránili asi 170 teroristickým útokom na Kubu. Na požiadavku vlády USA sa ich informácie dostali v roku 1998 FBI, proti teroristickým organizáciám však neboli vyvodené žiadne dôsledky. Naopak, 12. septembra 1998 všetkých piatich protiteroristických agentov FBI v Miami zatkla a 17 mesiacov ilegálne a izolovane zadržiavala. Súd sa začal v novembri 2000. V decembri 2001 boli Piati odsúdení za špionáž a za zločiny (bez uvedenia dôkazov) - v prípade Gerarda Hernándeza aj za plánovanie vraždy. Na Kube ich už vtedy považovali za hrdinov. Kľúčovým svedkom neumožnili vypovedať. Gerarda Hernándeza odsúdili na dvojnásobný doživotný trest a 15 rokov, Ramóna Labaniňa na doživotný trest a 18 rokov, Antonia Guerrera na doživotie a 10 rokov, Fernanda Gonzáleza na 19 rokov a Reného Gonzáleza na 15 rokov odňatia slobody s absolútnym zákazom kontaktov s rodinnými príslušníkmi.
Postup v procese s piatimi Kubáncami (známymi ako Los Cinco Héroes či The Miami Five), podmienky väzby a porušovanie ich práv odsúdila organizácia Amnesty International aj Komisia pre ľudské práva OSN. Prakticky vo všetkých krajinách sveta vznikli na ich podporu výbory, na ktorých nátlak sa musel prípad opätovne otvoriť. Medzi tých, ktorí žiadajú oslobodenie Piatich, patrí aj niekoľko nositeľov Nobelovej ceny (napr. Nadine Gordimerová, Desmond Tutu, José Saramago a. i.).
Spoločnosť priateľov Kuby na Slovensku takisto vytvorila Výbor na podporu Piatim, ktorý môžete podporiť kontaktovaním Kubánskeho veľvyslanectva. Ďalšie informácie o podpore môžete získať aj na stránke rakúskeho výboru http://www.cuba.or.at alebo www.freethefive.org.
Rozhovor s Gerardom Hernándezom nájdete na stranách 27 - 31
http://www.noveslovo.sk/c/10991/Kuba_ma_pravo_vybrat_si_vlastny_osud
