Nevšímajme si ZISKY bánk, ale PÁD úverov pre podnikateľov
Zatiaľ čo sa v posledných týždňoch v súvislosti s bankami diskutuje najmä o výraznom prepade ich ziskov, oveľa závažnejšia informácia zostala akoby nepovšimnutá. Banky výrazne znižujú novoposkytnuté úvery. A to má na rozdiel od palcových titulkov novín o „dni, ktorý zlomil banky“, výrazne iný vplyv na ekonomiku.
Ak nepodľahneme klasicky zveličujúcim reakciám médií o tom, ako kríza valcuje už aj slovenské banky, nemôžeme si nevšimnúť, že pokles je spôsobený najmä zavedením eura, a tým aj odbúraním konverzných poplatkov, čo je v konečnom dôsledku pozitívne. Obyvatelia aj firmy tak môžu ušetrené peniaze použiť oveľa zmysluplnejšie.
Objem nových úverov pre podniky klesá
Výrazne menej pozitívne už znejú niekoľko mesiacov správy Národnej banky o objeme novoposkytnutých úverov obyvateľom, ale najmä podnikom. Úvery pre firmy sa v júni medziročne znížili až o 44 percent. Najväčšmi, až o 78 percent, pritom poklesli investičné úvery! Zároveň je jasné, že práve úvery pre podnikateľský sektor majú nezanedbateľný vplyv na ďalšie investície, nové projekty a v konečnom dôsledku aj na budúcu zamestnanosť. Za ich poklesom možno hľadať najmä dva najvýraznejšie faktory: podniky sa pri poklese odbytu boja požičiavať si, ale zároveň to majú aj oveľa ťažšie, banky sú totiž oveľa opatrnejšie a sprísňujú podmienky. Iste, obe strany sa správajú istým spôsobom logicky aj rozumne. Pre ekonomiku to však vôbec nie je dobre.
Najhoršie na kríze je, že vďaka nej banky menia úverové podmienky za behu. A tak investorom okliešťujú financie na už rozbehnuté projekty, čo je v drvivej väčšine prípadov likvidačné a vyvoláva to reťazovú reakciu. Firmy predlžujú splatnosti, rastie množstvo nezaplatených faktúr. Obeh peňazí sa spomaľuje. To si napokon odnesú najmä tí poslední v rade – malé a stredné podniky a živnostníci. Nie je potom nič jednoduchšie ako položiť na lopatky drobného remeselníka či robotníka. K nezamestnaným tak bude treba pripočítať ešte tých živnostníkov, ktorí síce na úrade práce evidovaní nie sú, ale de facto tam už patria. Firmy im neplatia, pretože nemajú z čoho. Svoje by vedeli rozprávať aj tí, ktorí investovali všetky svoje úspory do kúpy nového bytu, ktorého dostavba je vďaka pozastaveniu čerpania úverov v nedohľadne. Oveľa pravdepodobnejšie sa však naopak javí krach. Pretože ak banka investorovi nepožičia, projekt môže ostať zakonzervovaný na dlhé mesiace, až roky. A to už investor môže byť dávno v likvidácii. Ak má banka na rozostavanú nehnuteľnosť záložné právo v prvom rade, predovšetkým uspokojí svoje pohľadávky a investorovi sa ujdú už len omrvinky. Ak vôbec.
Ľudia riešia finančné ťažkosti pôžičkami
Správa Národnej banky SR o vývoji úverov hovorí ešte jednu dôležitú vec: jediné pôžičky, ktoré majú vzostupný trend, sú spotrebiteľské úvery (medziročne vzrástli o 5 percent). Ak si uvedomíme, že nezamestnanosť rastie, podniky prepúšťajú a pribúda počet ľudí, ktorí majú problém splácať požičané peniaze, nie je to práve najpozitívnejšia správa. Nemalý podiel má na tom podľa Národnej banky SR aj šrotovné.
Kríza sa podpísala aj pod nárast úrokových marží pri úveroch poskytnutých obyvateľstvu. Paradoxne, pozitívne pre banky. Kým v júli 2008 bol rozdiel medzi výškou úrokov z novoposkytnutých úverov a úrokov z prijatých vkladov zhruba tri percentá, v prvom štvrťroku roka 2009 to už bolo takmer šesť percent!
Boli by sme veľmi nespravodliví, keby sme hádzali vinu za súčasnú finančnú situáciu podnikov a obyvateľov len na banky. Svoju mieru zodpovednosti musia prevziať aj občania, a to teraz nehovorím o tých, ktorí stratili prácu, ale najmä o tých, ktorí si napriek neistej dobe bezhlavo požičiavajú na každom kroku. Napokon, možností je neúrekom – od spotrebiteľských úverov až po pôžičky od rôznych pochybných subjektov. Nevadí, nový televízor či dovolenka musia byť aj v čase krízy. A banky im v tom ochotne pomáhajú prostredníctvom nových kreditných kariet či zvýšením povoleného prečerpania na účte. Veď napokon, dlhy sa od bežných ľudí vymáhajú oveľa ľahšie ako od spoločností s ručeným obmedzením.
Na dlhé analýzy ani polemizovanie teraz nie je čas. Slovensko potrebuje nové rozvojové projekty, ktoré vytvoria potenciál rastu aj do budúcnosti. Každému je pritom jasné, že bez podpory bánk a dostupných úverov to jednoducho nepôjde.
