Moldavsko: mediálne zavádzanie

Koncom júla sa v Moldavsku zmenila vláda, a médiá, pomaly sužované uhorkovou sezónou, zaplnili správy o páde „poslednej komunistickej vlády v Európe“. Bez ohľadu na to, aká skorumpovaná a nekompetentná mohla byť vláda moldavskej komunistickej strany, išlo o hrubé zavádzanie.
Počet zobrazení: 1124

Koncom júla sa v Moldavsku zmenila vláda, a médiá, pomaly sužované uhorkovou sezónou, zaplnili správy o páde „poslednej komunistickej vlády v Európe“. Bez ohľadu na to, aká skorumpovaná a nekompetentná mohla byť vláda moldavskej komunistickej strany, išlo o hrubé zavádzanie.

Správy navodzovali takmer dojem akejsi demokratickej revolúcie, ktorá prevrátila politický systém najchudobnejšej európskej krajiny na ruby. Skutočnosť bola samozrejme omnoho komplexnejšia, zároveň však prozaickejšia. Moldavskí komunisti neboli žiadnymi poslednými európskymi autokratmi. K moci sa dostali v roku 2001, po jedenástich rokoch vlád takzvaných „demokratov“. Za toto obdobie sa stala bývalá sovietska republika najchudobnejšou krajinou Európy sužovanou korupciou, krachom priemyslu a organizovaným zločinom prerastajúcim hospodársky i politický život.

Odvtedy dokázali moldavskí komunisti trikrát zvíťaziť vo voľbách, ktoré medzinárodné spoločenstvo bez problémov uznalo za všeobecne spravodlivé a slobodné. V strane samozrejme prežívali elementy „štátotvornej strany“ spred deväťdesiatych rokov, a tak vykazovala autoritatívne tendencie, v mnohom bol však jej politický program neortodoxný. A jej vláda vo viacerých oblastiach kompetentnejšia, než jej predchodkyne (zmrazenie konfliktu s Podnesterskom, približovanie k EÚ a pod.). Moldavských komunistov stála moc nesprávna a neprimeraná reakcia na protesty proti výsledkom volieb, ktorá sa rozhoreli v marci tohto roku. No aj v júlových predčasných voľbách ostali najsilnejšou stranou – so 45-percentným volebným výsledkom a takmer polovicou mandátov. Prehrali len vďaka tomu, že ostatné štyri strany dokázali vytvoriť krehkú koalíciu. Prehra vo voľbách môže byť navyše krátkodobou záležitosťou. Moldavskí „demokrati“ musia prekonať mnoho osobných a programových rozdielov. A pri voľbe prezidenta nebudú mať dostatok hlasov, takže budú musieť s komunistami rokovať. A nakoniec, skúsenosti z iných postsovietskych krajín naznačujú, že „demokratické revolúcie“ nemusia mať zďaleka ideálny priebeh.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984