Chudoba klesá, ale kríza bude veľký problém
Za vlády sociálnych demokratov na Slovensku rastie chudoba. A štatistici navyše na tajný príkaz premiéra skresľujú výsledky zaokrúhľovaním na celé čísla. Takto sa dajú zhrnúť najviac medializované informácie z výskumu o chudobe na Slovensku EU SILC 2008. Ako to už u nás býva, obe sú vzdialené od skutočnosti. Fenomén chudoby nemožno podceňovať, no ako ničomu, ani jeho vyriešeniu nepomôže, ak sa budú seriózne zistenia bulvarizovať. A tak sme seriózne odpovede na seriózne otázky o výskume položili jeho spoluatorom – PhDr. Ľudmile Ivančíkovej a Mgr. Róbertovi Vlačuhovi zo sekcie sociálnej štatistiky a demografie Štatistického úradu SR.
S hosťami Slova sa zhováral Karol Palkovič
Ako je to naozaj – sme, či nie sme chudobní?
Ľ. Ivančíková: Mohla by som povedať, že to závisí od toho, kto sa nakoľko cíti byť chudobným, lebo vnímanie chudoby je do istej miery aj subjektívna záležitosť. V každom prípade však existuje celý rad spôsobov, ako chudobu definovať a ako ju merať. Jedným z nich sú aj nami prezentované indikátory spoločné pre všetky členské krajiny EÚ. Tieto indikátory v rôznom členení (napr. podľa pohlavia, podľa ekonomickej aktivity) percentuálne vyjadrujú podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom nižším ako je národná hranica rizika chudoby.
Hovoríte národná hranica, takže pre každú krajinu je iná?
Ľ. Ivančíková: Pochopiteľne, preto treba s výsledkami tohto výskumu narábať veľmi opatrne a nepodliehať pokušeniu zjednodušovať ho. Laicky povedané, chudobný z Talianska, zo Švédska a zo Slovenska môžu byť, a nepochybne aj sú, na rôznej príjmovej úrovni. Ale metodika tohto výskumu je jednotná – hranica rizika chudoby je medzinárodne stanovená ako 60 percent mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácností.
Zjednotili sa počas tohto výskumu aj iné ukazovatele?
Ľ. Ivančíková: Musia byť jednotné, aby sme mohli porovnávať. Štatistické zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC sa na Slovensku realizuje od roku 2005 a jeho cieľom je vytvoriť harmonizovaný zdroj medzinárodne porovnateľných údajov a získať pravidelné a kvalitné informácie o rozdelení príjmov, o úrovni a štruktúre chudoby a o sociálnom vylúčení na Slovensku. Disponibilný príjem domácnosti je v zisťovaní EU SILC definovaný ako príjem na úrovni domácnosti a sumár príjmov všetkých osôb v rámci domácnosti po odpočítaní daní a odvodov. Ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti je disponibilný príjem vydelený ekvivalentnou veľkosťou domácnosti (vo vzťahu k počtu členov domácnosti). Na výpočet ekvivalentnej veľkosti domácnosti sa používa tzv. modifikovaná OECD škála, ktorá priraďuje jednotlivým členom domácnosti príslušný koeficient podľa veku. Tento príjem je vhodnejší na porovnávanie sociálnej situácie domácností, keďže zohľadňuje zloženie domácností a z regionálneho hľadiska aj špecifickú demografickú štruktúru obyvateľstva v jednotlivých krajoch Slovenska.
Rozhodujú teda pri takomto zisťovaní iba presné objektívne údaje, a nie subjektívny pocit?
Ľ. Ivančíková: Nie celkom. Ďalším prístupom k meraniu chudoby, ktorý sme prezentovali zo zisťovania EU SILC, sú ukazovatele tzv. materiálnej deprivácie. Pod depriváciou sa vo všeobecnosti chápe pocit nedostatočného uspokojenia potrieb. Ako príklad môžem uviesť ukazovatele sledujúce finančnú záťaž domácností v súvislosti s platením nájomného, hypoték, celkových nákladov na bývanie a pod.
Projekt EU SILC umožňuje zhromaždením údajov o príjmoch, zdraví, vzdelaní, zamestnanosti či bývaní jednotlivcov a domácností objektívne hodnotiť a analyzovať kvalitu života v jednotlivých krajinách EÚ. Ako v tomto porovnaní skončilo Slovensko?
R. Vlačuha: Keďže ide o harmonizované zisťovanie, na európskej úrovni sa porovnanie údajov uskutočňuje na základe jednotného výpočtu indikátorov chudoby. Tie dokumentujú úroveň a štruktúru chudoby na národnej úrovni a zároveň sú podkladom na porovnanie životných podmienok v rámci krajín Európskej únie. Na úrovni SR máme najnovšie k dispozícii základné indikátory vypočítané z predbežných údajov zo zisťovania EU SILC 2008 vlani v apríli.
Ale vtedy ešte respondenti nemohli poznať svoju príjmovú situáciu za ten rok.
R. Vlačuha: Presne tak a práve pre dezinterpretácie by som chcel upozorniť, že príjmové obdobie, za ktoré sú indikátory vypočítané, bol rok 2007, nie rok 2008. Preto sa v týchto indikátoroch ešte neodrážajú dopady finančnej a hospodárskej krízy. Podľa výsledkov EU SILC 2008 bola hranica rizika chudoby, definovaná ako 60 percent mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu, v prípade jednočlennej domácnosti 8 093 Sk na mesiac.
Čo vyjadruje a prečo sa používa pojem medián?
R. Vlačuha: Medián je prostredná hodnota všetkých hodnôt usporiadaných v rade. Zjednodušene povedané nám ukazuje, okolo ktorej hodnoty sa pohybuje väčšina zoradených hodnôt. Ak sa zaoberáme príjmami, medián určuje presnejšie ako priemer, okolo akej výšky sa sústreďuje väčšina príjmov. Priemer je z tohto pohľadu oveľa skresľujúcejší, lebo stačí niekoľko ľudí s obrovským príjmom a už sa posúva nahor. Ale ak je väčšina s príjmami výrazne pod priemerom, posunie sa pod priemer aj medián. Preto umožňuje vidieť príjmovú situáciu spoločnosti objektívnejšie.
Spomínali ste úroveň príjmu na hranici rizika chudoby v najjednoduchšom prípade, ale čo v komplikovanejších prípadoch, ako sú napríklad viacčlenné domácnosti?
R. Vlačuha: Hranica rizika chudoby v prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvoma závislými deťmi (ekvivalentná veľkosť domácnosti 2,1) bola 16 995 Sk na mesiac. Podiel všetkých ľudí ohrozených rizikom chudoby vyšiel na 11 percent obyvateľov Slovenska.
Sú na tom horšie muži, či ženy?
R. Vlačuha: Na Slovensku boli rizikom chudoby viac ohrozené ženy (12 percent) ako muži (10 percent).
Ako v rámci tohto celoeurópskeho výskumu vyzeráme v porovnaní so zahraničím?
R. Vlačuha: Pretože zatiaľ nie sú k dispozícii údaje z ostatných krajín EÚ, na porovnanie môžeme použiť len údaje zo zisťovania EU SILC 2007. Podľa nich bola najvyššia miera rizika chudoby v tomto období v Lotyšsku, kde bolo rizikom chudoby ohrozených 21 percent obyvateľov. Najnižšia miera rizika chudoby v rámci EÚ– 10 percent – bola v Holandsku, na Islande a v Českej republike. Na Slovensku, bolo rizikom chudoby ohrozených 11 percent osôb, rovnako ako vo Švédsku. Priemer krajín EÚ 25 zo zisťovania EU SILC 2007 predstavoval 16 percent obyvateľov ohrozených rizikom chudoby. Z tohto pohľadu bola miera rizika chudoby V SR nižšia, ako bol európsky priemer.
Porovnanie so zvyškom Európy však môže krívať, pretože ide o meranie relatívnej chudoby...
Ľ. Ivančíková: Keď hovoríme o relatívnej chudobe, porovnávame vlastne príjem osôb pod hranicou chudoby vo vzťahu k národnej hranici chudoby. A tá je nastavená ako 60 percent mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu domácností. To znamená, že vždy porovnávame situáciu v danej krajine medzi osobami, ktoré sú nad a pod národnou hranicou chudoby. Nemôžeme teda povedať, že chudoba na Slovensku je taká istá ako napríklad chudoba vo Francúzsku, či Taliansku. Tento ukazovateľ, tzv. riziko relatívnej chudoby sám osebe pri porovnávaní jednotlivých krajín nie je jediným ukazovateľom skutočnej chudoby. Nezohľadňuje vybavenosť inými zdrojmi (napríklad výškou vlastného majetku) a vychádza z distribúcie príjmov v rámci príslušnej krajiny.
Môže sa stať, že krajina s vysokými príjmami vykáže vyššiu mieru rizika chudoby ako krajina s nižšími príjmami, teda v podstate chudobnejšia krajina?
Ľ. Ivančíková: Áno. Logickým následkom tejto metodiky je situácia, keď krajina s nízkym mediánovým príjmom a nízkymi rozdielmi v príjmoch chudobnejšej polovice obyvateľov krajiny, vykazuje rovnakú hodnotu miery rizika relatívnej chudoby ako vyspelé krajiny s oveľa vyšším mediánovým príjmom, či dokonca aj lepšiu ako iné, oveľa vyspelejšie krajiny.
Nemožno zatvárať oči pred tým, že chudoba je reálny problém aj u nás. Ktoré skupiny obyvateľov ohrozuje najviac?
R. Vlačuha: Z vekového hľadiska sú najviac ohrozené deti (do 17 rokov). Podiel detí ohrozených rizikom chudoby sa však od začiatku zisťovania nezmenil a zostáva na úrovni 17 percent obyvateľstva. Podľa zisťovania EU SILC 2008 boli rizikom chudoby najviac ohrození nezamestnaní (43 percent) a iné neaktívne osoby (16 percent). Ako vidieť, účasť na trhu práce a platená práca sú jedným z významných faktorov pôsobiacich proti vzniku a prehlbovaniu chudoby.
A keď to porovnáte z predchádzajúcimi zisteniami?
R. Vlačuha: Podiel ľudí ohrozených rizikom chudoby medzi zisťovaniami EU SILC 2005 až 2008 vzrástol u dôchodcov, zo 7 percent na 10 percent. Rastúcu tendenciu mal aj podiel osôb v skupine nezamestnaných (z 39 percent v EU SILC 2005 na 43 percent v EU SILC 2008). Naopak, u iných neaktívnych osôb a pracujúcich postupne klesal – u pracujúcich z 9 na 6 percent a u iných neaktívnych osôb z 19 na 16 percent. Podľa typu domácností sú chudobou na Slovensku ohrozené najmä domácnosti s dvoma dospelými a s troma a viac závislými deťmi (33 percent). Ďalšou rizikovou skupinou sú domácnosti jedného rodiča s najmenej jedným závislým dieťaťom, čiže neúplné domácnosti (21 percent).
K chudobou najviac ohrozeným skupinám patria deti. V tejto súvislosti sa často diskutuje aj o tzv. dedení chudoby, keď deti z chudobných rodín nemajú dostatočné podmienky na rozvoj a vzdelávanie, horšie sa uplatňujú v živote. To sa zvyčajne prenáša z generácie na generáciu a z tohto akoby začarovaného kruhu ťažko nájsť východisko. Existujú prieskumy, ktoré by to potvrdili?
Ľ. Ivančíková: Problematika chudoby detí je veľmi dôležitá oblasť, ktorej sa treba venovať. Predovšetkým, deti sú previazané so sociálno–ekonomickým statusom svojich rodičov. Nízke vzdelanie rodičov má výrazný vplyv aj na úroveň vzdelania detí, ktoré sa môžu ľahšie prepadnúť do chudoby. Vo všeobecnosti však treba povedať, že aj v chudobnejších rodinách sa rodičia starajú o deti, ide len o to, že sociálny a ekonomický kapitál rodiny nie je dostatočný a nevytvára taký potenciál na starostlivosť o deti, ako v bohatších rodinách. Výskum, ktorý sme v EU SILC robili o medzigeneračnej reprodukcii chudoby sa týkal členov domácností vo veku 25 – 65 rokov. Pýtali sme sa ich na obdobie, keď mali 12 – 16 rokov. V porovnaní s minulosťou nastal pozitívny posun. Horšie hodnotili situáciu v detstve staršie ako mladšie ročníky. Najčastejším dôvodom zlepšenia situácie oproti detstvu bola vlastná šikovnosť a usilovnosť a potom plná zamestnanosť oboch partnerov. Za pozitívum respondenti veľakrát považovali dostatočne vysoký príjem a vyššie vzdelanie, ako mali v mladosti ich rodičia. Vzdelanie a postavenie v zamestnaní teda vplývajú na túto skutočnosť významnou mierou.
Ďalšou rizikovou skupinou je rómske etnikum. Podľa odhadov je to u nás vyše 380-tisíc Rómov. Teraz sa opäť veľa hovorí o ich životných podmienkach a sociálnych problémoch – vysoká miera nezamestnanosti, nízka úroveň vzdelanosti a kvalifikácie, zlé bytové podmienky, vysoká miera závislosti od sociálnych dávok atď. Aj keď ste sa zrejme v prieskumoch osobitne nezamerali na túto populáciu, čo by podľa vás, mohlo zlepšiť ich súčasný život?
R. Vlačuha: Zisťovanie EU SILC skutočne nie je zamerané výlučne na rómsku populáciu. Ide o náhodné výberové zisťovanie zo všetkých skupín obyvateľstva v SR. Špecificky na Rómov sú však zamerané rôzne iné špecifické prieskumy, ktoré môžu byť podkladom na riešenie ich životnej situácie. Pri rómskej populácii však treba hovoriť skôr o absolútnej ako o relatívnej chudobe a myslím si, že v súčasnosti je tou najdôležitejšou úlohou práve podchytenie rómskych detí. Či už z hľadiska školského vzdelania, povinnej predškolskej výchovy najmladších detí, alebo získavania hygienických návykov. Ide o to, aby sa tieto deti vymanili z existujúceho spôsobu života a dostali sa z roviny absolútnej chudoby.
Úroveň chudoby ovplyvňujú rôzne faktory. Dôležitú úlohu zohráva pomoc zo strany štátu v podobe rôznych sociálnych dávok – rodinných prídavkov, dôchodkov vrátane príplatkov k nim, finančných príspevkov pri narodení prvého, druhého i tretieho dieťaťa atď. Ak by sa nezohľadnila táto sociálna pomoc, bola by miera rizika chudoby zrejme úplne iná.
Ľ. Ivančíková: Áno, v boji proti chudobe zohráva u špecifických skupín obyvateľstva dôležitú úlohu sociálna pomoc v podobe rôznych sociálnych dávok. Ak by sa nezohľadnili prijaté sociálne transfery, a to starobné dávky, pozostalostné dávky, nemocenské dávky, dávky v invalidite, v nezamestnanosti a aj rôzne druhy dávok a prídavkov pre rodiny s deťmi, rizikom chudoby by podľa údajov EU SILC 2008 bolo ohrozených až 37 percent obyvateľstva. Ak by sa zo sociálnych dávok zohľadnili len starobné a pozostalostné dávky, bolo by v sledovanom období rizikom chudoby ohrozených 18 percent obyvateľstva.
Ďalším z možných faktorov merania chudoby sú ukazovatele tzv. materiálnej deprivácie. Čo si pod týmto pojmom predstaviť?
R. Vlačuha: Povedali sme, že deprivácia je pocit nedostatočného uspokojenia potrieb. Z hľadiska materiálnej deprivácie sa zisťovanie EU SILC zameriava na hodnotenie finančnej záťaže domácností. Zisťovali sme napríklad, či mali nedoplatky pri platení nájomného a hypoték, energií a pri nákupoch na splátky, resp. pôžičkách.
A k akým výsledkom ste sa dopracovali?
R. Vlačuha: Pozitívne vyvíjal stav v nedoplatkoch v súvislosti so všetkými menovanými položkami. V porovnaní s údajmi z EU SILC 2005 klesol podiel domácností, ktoré v EU SILC 2008 uviedli, že majú nedoplatky spojené s platením nájomného a hypotéky z 8,1 percenta na 4,3 percenta, pri nedoplatkoch za energie klesol podiel z 9 percent na 3,4 percenta a v prípade posledného ukazovateľa klesol podiel domácností z 3,9 percenta na 1,8 percenta domácností.
Ale ľudí zaťažujú aj iné výdavky, bohužiaľ, dnes takmer každý „živí“ nejakú pôžičku...
R. Vlačuha: Preto sme sa v rámci zisťovania EU SILC pýtali, v akej miere domácnosti zaťažujú celkové náklady na bývanie a splátky za pôžičky, lízing a nákupy na splátky. Domácnosti mohli odpovedať, či ich celkové náklady alebo splátky zaťažujú veľmi, trochu alebo vôbec nie. Všeobecne možno povedať, že väčšina slovenských domácností pociťuje úhradu týchto položiek ako finančnú záťaž. Od začiatku zisťovania EU SILC 2008 sme však zaznamenali pozitívny vývoj, pretože v oboch premenných nastal u niektorých domácností posun z oblasti veľmi veľkej záťaže do oblasti miernej až nijakej záťaže.
V bulvárnych médiách sa až v zosmiešňujúcej podobe objavili výsledky zisťovania o dovolenkách a podieli mäsa v strave. Aká je skutočnosť?
R. Vlačuha: Jedným z hodnotených ukazovateľov z oblasti materiálnej deprivácie je možnosť domácnosti dovoliť si zaplatiť raz ročne týždeň dovolenky mimo domu. V EU SILC 2008 približne 59 percent domácností uviedlo, že si to dovoliť nemôže, čo je približne rovnaký podiel domácností, ako v predchádzajúcich rokoch zisťovania EU SILC. Posledným z hodnotených ukazovateľov je schopnosť domácnosti dovoliť si jedlo s mäsom, kuraťom a rybou každý druhý deň. V medziročnom porovnaní je zachovaná klesajúca tendencia. V porovnaní s údajmi z EU SILC 2005 klesol podiel domácností, ktoré v EU SILC 2008 uviedli, že si nemôžu dovoliť jedlo s mäsom, kuraťom a rybou každý druhý deň z 41,6 na 31,6 percent.
Rastú rozdiely medzi regiónmi, alebo pretrváva stav z predchádzajúceho obdobia?
Ľ. Ivančíková: Podľa výsledkov EU SILC 2008 bol v SR ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti na osobu a na mesiac 14 578 Sk. Najvyššie príjmy boli v Bratislavskom kraji – na osobu a mesiac 18 671 Sk. V ostatných krajoch to bolo 13- až 15-tisíc Sk mesačne na osobu. Z hľadiska vývoja v čase sa od zisťovania EU SILC 2005 rozdiel medzi krajmi výrazne nezmenil. Nad celoslovenským priemerom je stále najlepší Bratislavský kraj, kde je ekvivalentný disponibilný príjem na osobu 128 percent z celoslovenského priemeru, nasledujú Trnavský a Žilinský kraj. Najhoršie je na tom Prešovský kraj, kde tento príjem na osobu predstavuje 90 percent z celoslovenského priemeru.
A aký dopad predpokladáte po prepuknutí globálnej hospodárskej krízy? Možno predpokladať, že na budúci rok sa situácia týkajúca sa miery rizika chudoby v SR zhorší?
R. Vlačuha: Zatiaľ možno povedať len toľko, že predbežné údaje zo zisťovania EU SILC 2009 za príjmové obdobie roku 2008 budú k dispozícii najskôr začiatkom mája 2010 a že predpokladáme, že v jeho indikátoroch sa už premietnu dopady hospodárskej a finančnej krízy.
Na čo by sa mala podľa vás sústrediť vláda, ak chce zároveň naplniť aj jednu z hlavných úloh Lisabonskej stratégie, teda do roku 2010 podstatne zredukovať chudobu?
R. Vlačuha: Od začiatku zisťovania EU SILC 2005 sa miera rizika chudoby znížila z 13 percent na 11 percent, takže cieľ Lisabonskej stratégie sa napĺňal. Podľa mňa sa však hospodárska a finančná kríza negatívne prejaví aj na miere rizika chudoby. Ako vidieť z doterajšieho zisťovania EU SILC, rizikom chudoby sú najviac ohrozené deti, viacpočetné rodiny a nezamestnaní a dá sa očakávať že hospodárska a finančná kríza bude mať najväčší dopad práve na tieto skupiny obyvateľstva. Dôležitým faktorom smerujúcim k zníženiu miery rizika chudoby je podpora rodín s deťmi, zlepšenie prístupu na trh práce a zvýšenie zamestnanosti.
Koľko obcí a miest a koľko domácností ste museli zaradiť do tohto celoeurópskeho prieskumu, aby výsledky boli hodnoverné a porovnateľné so zvyškom EÚ?
Ľ. Ivančíková: Dáta sme zbierali formou terénneho zberu v náhodne vybraných domácnostiach, kde opytovatelia zisťovali požadované údaje priamo od ich členov. Výsledkom štatistického spracovania je databáza údajov, ktoré následne slúžia na výpočet indikátorov chudoby. Opytovatelia navštívili vlani v apríli 5 879 vybraných domácností, z ktorých sme do databázy zaradili 5 450 domácností a 14 098 osôb vo veku 16 a viac rokov. Údaje zbieralo 414 opytovateľov, ktorí navštívili domácnosti v 308 obciach Slovenska.
Vzhľadom na vašu reakciu vyznelo až smiešne úsilie bývalého ministra financií Ivana Mikloša spochybniť výsledky obvinením, že zaokrúhľovaním ich prikrášľujete na nátlak vlády...
R. Vlačuha: K tomu sme sa už vyjadrili – je to nezmysel. Aj pokiaľ ide o zaokrúhľovanie, je to postup, ktorý jednotne pre celú EÚ určuje Eurostat, nie je to na vôli národných vlád. Takéto tvrdenia sú zbytočne dehonestujúce.
Nakoľko môžeme výsledky tohto prieskumu považovať za presné? R. Vlačuha: Problematika konštrukcie, validácie a kvality indikátorov nie je jednoduchá. Zo zisťovania EU SILC 2008 sme zatiaľ prezentovali indikátory ako predbežné, pretože čakáme na validáciu základného súboru zo strany Eurostatu. Po schválení základného súboru Eurostatom poskytujeme definitívne údaje odbornej verejnosti na podrobnejšie analýzy.
Ide však o presnú štatistiku, alebo o prieskum na nejakej vzorke, pri ktorom výsledok môže byť skreslený nejakou štatistickou chybou?
R. Vlačuha: Ako sme už spomínali, ide o náhodné výberové zisťovanie. Každá krajina má na základe matematicko-štatistických metód vypočítanú minimálnu efektívnu veľkosť výberovej vzorky. Ak by sa táto minimálna veľkosť vzorky nedodržala, nemohli by sme výsledky zo zisťovania prezentovať ako reprezentatívne. Pre SR je minimálna efektívna veľkosť výberovej vzorky 4 250 domácností a 11 000 osôb vo veku 16 a viac rokov. Ako somspomenul vyššie, u nás máme v základnom súbore 5 450 domácností a 14 098 osôb vo veku 16 rokov a viac, takže túto základnú podmienku spĺňame. Z externých zdrojov máme k dispozícii informácie o vekovo-pohlavnej štruktúre obyvateľstva a o počte domácností v SR. Na základe týchto údajov sa vo všetkých náhodných výberových zisťovaniach realizovaných na ŠÚ SR pre konkrétne zisťovanie vypočítavajú tzv. váhy osôb a domácností. Tieto váhy potom vstupujú do výpočtu indikátorov. Pre celý súbor indikátorov vypočítavame aj základné štatistické charakteristiky – štandardná chyba a variačný koeficient, ktoré nám pre každý indikátor udávajú jeho možnú štatistickú odchýlku. Táto štatistická odchýlka sa pri základných indikátoroch môže pohybovať v desatinách percent, preto Eurostat pri medzinárodných porovnaniach prezentuje indikátory zaokrúhlené na celé čísla pri všetkých štátoch EÚ.
Fotografie: Archív KP
