Čo s minimálnou mzdou?
Po tohtoročnom vyjednávaní o minimálnej mzde pribudne sociálnym partnerom viac vrások ako obyčajne. Dôvodom sú výborné minuloročné hospodárske výsledky a hlboký tohtoročný prepad. Kríza zobrala vláde vietor z plachiet a nedovolí zvyšovať minimálnu mzdu tempom, akým si predsavzala. Zároveň je kríza zbraňou ťažkého kalibru pre zamestnávateľov, hrozba prepúšťania je ešte o čosi reálnejšia, takže podľa zamestnávateľov by sa nemala zvyšovať vôbec. Zástupcovia zamestnancov zasa tvrdia, že pracujúci za krízu nemôžu a treba sa držať zákona. Pre koho sú dobré diskusie o minimálnej mzde? Hádajú sa o nej politici v Bratislave, ale robia za ňu najmä pracujúci na východnom Slovensku. Pomôže pracujúcim jej zvýšenie, alebo ich poškodí?
Vyjednávanie o výške minimálnej mzdy medzi odborármi a zamestnávateľmi sa podľa zákona začína na jar. Ak sa nedohodnú, pokračuje na úrovni tripartity, a vtedy už do vyjednávania zasahuje aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Minimálna mzda by sa mala zvýšiť najmenej o index rastu priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku. Keďže vlani naša ekonomika výrazne rástla, mala by sa minimálna mzda v roku 2010 zvýšiť o 8,1 precenta. A práve toto vysoké číslo je kameňom úrazu tohtoročných rokovaní. Zamestnávatelia tvrdia, že aj malý rast nákladov môže spustiť lavínu bankrotov a prepúšťania. A to je silný argument už aj pre samotných pracujúcich. Je však, vzhľadom na to, že počas krízy visí prepúšťanie na vlásku tak či tak, pravdivý?
Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) tvrdia, že nie. Podľa štatistík odborárov nemalo zvyšovanie minimálnej mzdy v minulých rokoch na prepúšťanie výrazný vplyv a nebude ho mať ani v súčasnosti. Náklady na prácu sú pre podniky tvoria len veľmi malé percento ostatných nákladov. Minimálna mzda sa navyše týka len zhruba vyše dvoch percent pracujúcich. Navrhované zvýšenie predstavuje len minimum stanovené zákonom. Pracujúci za súčasnú krízu nemôžu, preto by nemali znášať jej dôsledky v podobe stagnovania, či dokonca znižovania minimálnej mzdy. „Sú to pravidlá hry, tak je nastavený zákon, ideme rok pozadu,“ hovorí viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Podľa neho sa tohtoročný výrazný pokles zasa prejaví na budúci rok, keď bude minimálna mzda odrážať tohtoročné výsledky, a teda vzrastie málo.
Pre koho?
Minimálnu mzdu podľa Štatistického úradu SR poberalo vlani približne 2,7 percenta pracujúcich, najviac v Prešovskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Najčastejšie sa týka sektora služieb, stavebníctva a textilného priemyslu. Zvyšovanie minimálnej mzdy má vplyv na mnoho oblastí a môžeme ju vnímať ako zdroj príjmov pre pracujúcich, ale aj ako zdroj príjmov pre štát, prípadne ako prostriedok na zabezpečenie kvalifikovaných síl na trhu práce.
Ak minimálnu mzdu vnímame ako sociálnu kategóriu, môžeme povedať, že pracujúcich ochraňuje tým, že garantuje minimálny príjem na prežitie zamestnaných. Ale čo je minimálny príjem, je otázne. A otázne je aj to, ktorý subjekt ho má určiť. Podľa zamestnávateľov by to mal byť trh. Teda miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt. Stačí, aby sa zamestnanec dohodol, za akú sumu je ochotný pracovať. V regióne s 20- alebo 30-percentnou nezamestnanosťou však v prípade takéhoto mechanizmu buď narastie dlhodobá nezamestnanosť, pretože príjem zo sociálnych dávok bude vyšší ako mzda, alebo sa zárobok dostane nie na úroveň polovice, ale možno štvrtiny priemernej mzdy. Prvý prípad znamená zvýšené výdavky štátu na sociálne dávky, druhý odchod pracovnej sily za hranice regiónov či Slovenska.
Zamestnávateľské združenia často argumentujú, že zvyšovaním minimálnej mzdy sa zvyšujú aj minimálne odvody pre živnostníkov, čo môže niektorých položiť na lopatky. Zároveň však štát získa zvýšením príjmov do Sociálnej poisťovne. Od budúceho roka však už živnostníci nebudú platiť odvody z minimálnej mzdy, ale z priemernej a to presne z jej 44,2 percentného podielu. Súčasný podiel minimálnej mzdy na priemernej je 40,1 percent.
Kam?
Vyjednávanie o minimálnej mzde výrazne ovplyvňujú regionálne rozdiely. Kým v Bratislave je to skôr boj o nižšie náklady podnikateľov, na východe Slovenska je to boj o dôstojnú životnú úroveň. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji pracuje za minimálnu mzdu málokto, v Prešovskom kraji sú to viac ako dve percentá občanov. Ak by sme sa na minimálnu mzdu pozerali regionálne, v Bratislavskom kraji je to len 30 percent z priemernej regionálnej mzdy, zatiaľ čo v Prešovskom až 54 percent. Ak by mala byť minimálna mzda určená ako percento priemernej mzdy v regióne, v Bratislave by vzrástla o 144 eur, zatiaľ čo v Prešovskom kraji by sa o 42 eur znížila. Zníženie by sa týkalo aj Banskobystrického a Nitrianskeho kraja.
Regionálne rozlíšená minimálna mzda by však len utvrdila regionálne rozdiely na Slovensku. „Z pohľadu nášho malého priestoru by sa problémy, ktoré tu sú, ešte prehĺbili,“ konštatoval pre Slovo Vladimír Mojš.
Nízka minimálna mzda vedie tiež k zneužívaniu sociálneho systému. Porovnanie príjmu zo zamestnania v porovnaní s príjmom zo sociálnych dávok vyznieva práve v prospech druhej možnosti. Tento stav dlhodobo kritizujú aj odborníci. „V súčasnosti je totiž veľmi malý rozdiel medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou. Posudzovanie celej domácnosti znamená, že pri zamestnaní jedného člena prichádza o dávky celá rodina. Takto nastavený systém niekedy nemotivuje hľadať si zamestnanie,“ vysvetľuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. S týmto tvrdením súhlasia aj odborári. Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom by mal byť podľa Vladimíra Mojša čo najväčší, inak sa ľuďom neoplatí pracovať. „Tým stráca aj štátny rozpočet, pretože štát vypláca sociálne dávky,“ upresnil.
O koľko? Vyjednávania o minimálnej mzde sa tento rok posunuli návrhmi zamestnávateľov na jej znižovanie alebo zrušenie do nevídaných rozmerov. Ak chcú sociálni partneri dodržať zákon, mali by zvýšiť minimálnu mzdu o 8,1 percenta na 319,50 eur mesačne. Na úroveň minimálnej mzdy by sa tak podľa prepočtov KOZ dostali platy šiestich percent pracujúcich na Slovensku. Do rozhovorov o minimálnej mzde už vstúpil aj premiér Robert Fico. Ako kompromisné riešenie navrhuje rozložiť percentá minuloročného vysokého rastu na viacero rokov, a to tak, že by sa minimálna mzda pre rok 2010 zvýšila o 4 percentá a v nasledujúcich dvoch rokoch by sa k riadnemu zvyšovaniu pripočítali ďalšie zostávajúce percentá. S týmto návrhom už napríklad súhlasila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), jeden z partnerov tripartity. Ak sa teda minimálna mzda zvýši o spomínané 4 percentá, vláda sa dostane do paradoxnej situácie. Zatiaľ, čo v minulom roku kvôli snahe zvýšiť minimálnu mzdu nad rámec zákona pristúpila k jeho zmene, v súčasnosti chce zákon porušiť opačným smerom.
Jediní, ktorí zatiaľ trvajú na zvyšovaní podľa zákonom stanoveného vzorca sú odborári. Ak sa im však nepodarí presvedčiť vládu, budeme znova svedkami toho, ako neúnavné štebotanie zamestnávateľov prinesie svoje ovocie a my znova uveríme v posvätnosť lacnej pracovnej sily ako konkurenčnej výhody Slovenska.
