Aloha – miesto, kam nechodia japonskí turisti
Pred vstupom do areálu pamätníka obetiam útoku na Pearl Harbor sa už od skorého rána vinul niekoľkostometrový had ľudí. Desiatky amerických rodín s deťmi bojovali proti teplu chladenou kolou. V rade trpezlivo stáli aj vojaci, vojnoví veteráni a zopár zahraničných turistov. Chýbalo jediné – inak všadeprítomní Japonci.
Uličky a pláže hlavného mesta Havaja – Honolulu sa v akejkoľvek dennej či nočnej hodine hemžia davmi ľudí rôzneho pôvodu. Havaj je ako New York: Japonci, domorodí Polynézania, Američania, Európania – všetci sa kúpu vo vlnách Pacifiku alebo nakupujú v niektorom z množstva luxusných obchodov. Honolulu je tepna života, ktorá sa nikdy nezastaví. Malé, ale vibrujúce mesto s dušou.
Niekoľko kilometrov na severozápad od slávnej pláže Waikiki leží prístav. Ak aj nemáte auto, Pearl Harbor je poľahky prístupný mestskou hromadnou dopravou. (Áno, verejnou dopravou. V kontinentálnej časti Spojených štátov amerických je to síce takmer neznámy pojem, zato na havajskom ostrove Oahu predstihuje jej kvalita mnohé európske dopravné systémy.) Toto miesto vyžaruje pokoj, a len málo naznačuje, že Pearl Harbor bol 7. decembra 1941 dejiskom krvavého útoku japonských pilotov na vojenskú základňu USA, ktorý viedol k vstupu Spojených štátov do 2. svetovej vojny.
Vstup do areálu pamätníka je – ako je to v štátoch, ktoré si vážia svoju históriu a podporujú národné povedomie iným spôsobom ako nezmyselnými provokáciami na futbalových zápasoch a pred ambasádami – voľný. Bezpečnostná prehliadka je dnes už štandardom všade. Po jej prekonaní sa pred návštevníkom otvorí malý priestor s množstvom kvetov, malým múzeom a obchodom so spomienkovými predmetmi. Napriek tomu, že tu len málokedy stretnete Japonca, ani jeden z komentárov pri vystavených artefaktoch nemá protijaponské ladenie. Druhá svetová vojna je históriou a Američania chápu, že dnešná generácia ľudí z Krajiny vychádzajúceho slnka má so svojimi starými otcami len málo spoločného a za niektoré ich činy sa hanbí.
Jadrom pamätníka útoku na Pearl Harbor je USS Arizona, vojenský krížnik, ktorý leží niekoľko metrov pod hladinou vody na druhej strane prístavu. Turistov k nemu za päť minút prevezie malá loďka. Pamätník je vlastne niekoľko desiatok metrov dlhý pontón ukotvený nad trupom potopenej lode. Pozostáva z krátkej promenády, ktorá vyúsťuje do malej miestnosti s obrovskou stenou s menami obetí. Všade panuje hrobové ticho. Pohľad z promenády do vôd prístavu odhaľuje zhrdzavený vojenský krížnik na dne. Niektoré jeho časti trčia nad hladinu a poskytujú priestor na hranie čajkám. Len ťažko si predstaviť silu útoku, ktorý potopil taký mohutný stroj. Z ticha sa nad pietnym miestom majestátne týči americká vlajka.
Japonský útok na Pearl Harbor pripravil o život 2 341 amerických vojakov a 49 civilistov. Zničili pri ňom 164 lietadiel a potopili 12 lodí a ďalšie desiatky strojov vážne poškodili. Americký pocit nedotknutosti dostal vážny úder, a to aj napriek tomu, že Havaj ešte v tom období nebol štátom USA. Všetky tieto fakty sa vznášajú nad miestom a vryjú sa pod kožu každého návštevníka.
Po opustení pamätníka Pearl Harbor každý na pár minút zmĺkne. Vynorí sa otázka „prečo?“ aj želanie „už nikdy viac!“ Chtiac-nechtiac sa človek musí zamyslieť aj nad spôsobom prezentácie a porovnať ho s tým, na čo je zvyknutý u nás. USS Arizona Memorial je krásne, dokonale udržiavané miesto plné kvetov, historických artefaktov a spomienok. Dukla, Slavín a ostatné vojnové pamätníky na Slovensku v porovnaní s Pearl Harbor blednú. Zdá sa, že Slavín o chvíľu ustúpi stále sa približujúcim vilám a Dukla by si zaslúžila oveľa lepší marketing, ako má dnes. Možno by sa kompetentní z ministerstiev mohli zobudiť a skúsiť podporiť národné povedomie Slovákov práve takto. Históriu máme bohatú, ale – povedzme si otvorene – len málokto o nej vie. Pritom by stačilo vybudovať malé, príjemné miesto dýchajúce dejinami. Napríklad aj pri Slavíne.
