Prerazil silou príbehu
Slovensko už pozná svojho kandidáta na cenu Americkej filmovej akadémie, Oscara. Je ním film Nedodržaný sľub režiséra Jiřího Chlumského. Skutočný príbeh mladého slovenského Žida Martina už získal niekoľko cien napríklad na filmových festivaloch v Los Angeles alebo v Portugalsku. Pátrať po negatívnych ohlasoch na tento film je ako hľadať ihlu v kope sena. Dokonca ani slovenskí kritici (spravidla voči slovenskej tvorbe dosť nemilosrdní) výnimočne nešetrili slovami uznania. Jeho nominácia preto neprekvapuje odbornú ani laickú verejnosť. Napriek silným súperom, akými nepochybne boli filmy Pokoj v duši či Osadné, získal film vyše 60 percent hlasov členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. To, čo predurčuje Nedodržaný sľub na to, aby sa stal úspešným reprezentantom Slovenska v súťaži o Oscara, je mimoriadne spracovanie univerzálnej témy. Kým ostatné filmy, ktoré sa o postup uchádzali, spracúvali skôr témy špecifické pre náš región, téma druhej svetovej vojny je univerzálna a zdá sa, že nevyčerpateľná. Príbeh Martina, na začiatku vojny dieťaťa, na jej konci mladého muža, ktorý prešiel peklom, je uveriteľný aj vďaka mimoriadnemu výkonu mladého herca Sama Spišáka. Zdá sa, ako by herec počas filmu dospieval spolu s postavou. Slovenská obdoba Denníka Anny Frankovej je príťažlivá aj tým, že na konci príbehu vidíme skutočnú tvár, teraz už starého muža, ktorý všetky hrôzy, o ktorých film hovorí, prežil. Príbeh je pre diváka zrozumiteľný a dojímavý tak, že miestami tlačí slzy do očí aj mužom. Najmä je však skutočný. A práve také filmy majú členovia Americkej filmovej akadémie radi. Paradoxom je, že i keď Nedodržaný sľub akoby zostával v marketingovom tieni Jánošíka či Bathory, svoju cestu k divákom si napokon našiel. Bez veľkého tresku, jednoducho silou príbehu a dôveryhodnosťou. A to je signál, že na to, aby sa film dotkol ľudských sŕdc, nestačí moc reklamy.
Nedodržaný sľub uvedú spolu s filmom Líštičky Miry Fornayovej na 14. medzinárodnom filmovom festivale v Pusane (Južná Korea).
