Severný Kaukaz: Klub kosovských fanúšikov (1)
Uznanie nezávislého Kosova vzbudilo vo svete veľkú pozornosť. Zvyčajne sa polemiky okolo tohto právneho aktu zameriavali na oprávnenosť tohto kroku zo strany medzinárodného spoločenstva a na úvahy, aký tento proces bude mať dopad. Krajiny, ktoré sa nachádzajú v analogickej situácii ako Kosovo, nepochybne získali novú silnú nádej pre ich viac či menej oprávnené snahy získať nezávislosť. Na druhej strane v štátoch, ktoré sú v analogickej pozícii ako Srbsko, vzbudzuje uznanie nezávislosti obavy.
Vo svete existuje veľa oblastí, ktoré sa snažia o nezávislosť, no najviac ich je jednoznačne na sever od Kaukazu. Severný Kaukaz, alebo Predkaukazsko, je oblasť, ktorú vyhľadávajú predovšetkým obdivovatelia hôr. Ani iným ľuďom však nie je tento kút sveta neznámy. Bohužiaľ, najmä pre správy o vojenských konfliktoch, mŕtvych a teroristoch. Kto by dnes nepoznal do 1. septembra 2004 neznáme mesto Beslan, kde pri útoku čečenských teroristov zahynulo 332 ľudí, z toho 186 detí? Čečenci, Oseti, či Dagestanci v nás vzbudzujú obavu, hoci sú to ľudia ako my, ktorí chcú najmä mier a pokoj. Ten však nemajú a ešte asi dlho mať nebudú.
Pestrá mozaika a Rusko
Severný Kaukaz nie sú len Čečenci a Oseti, ale celá plejáda národov a etník. História tohto exponovaného územia na pomedzí Európy a Ázie sem priviala množstvo národov, z ktorých tu ostali zvyšky so svojou vlastnou kultúrou, jazykom i náboženstvom. Celé územie nakoniec ovládlo Rusko, ktoré je dnes spoločným menovateľom pre odporcov a separatistov. Lenže situácia vôbec nie je taká priamočiara. Tieto mnohokrát autochtónne národy, ktoré majú niekedy len niekoľko desiatok tisíc obyvateľov sú často nepriateľské aj voči sebe. A ako by toho nebolo dosť, stretávajú sa tu aj dve významné náboženské línie: pravoslávne kresťanstvo a islam, ale aj množstvo lokálnych náboženských smerovaní či odnoží. Kto by chcel vidieť túto problematiku len vo vzťahoch Rusko a utláčané krajiny, bol by na veľkom omyle. Na druhej strane však treba povedať, že Rusko tu zohráva kľúčovú úlohu. Predstavme si však Severný Kaukaz trochu bližšie: horský masív Kaukazu vytvára pre migrujúce obyvateľstvo prirodzenú, veľmi ťažko zdolateľnú prekážku. Kým juh (Zakaukazsko) predstavuje vhodné prostredie pre usadlý spôsob života, vznikli tu staré civilizácie a štáty, sever je neustále vystavený nájazdom rôznych národov, sprevádzaný vojenským ťažením a konfliktami. Približne v období, keď cár Peter I. – Veľký zameral svoju pozornosť aj na Kaukaz, sem začal prenikať islam. Rusi nakoniec boli úspešní. Kaukaz dobíjali pomerne dlho aj vzhľadom na značný odpor horských národov. Nakoniec v roku 1864 územie Kaukazu dobyli.
Násilné presídľovanie
Na dobytých územiach Rusi likvidovali akýkoľvek zárodok odporu. Niektoré národy boli úplne zdecimované. Svedčia o tom aj slová ruského generála Veľjaminova, ktorý ako taktiku boja proti miestnemu obyvateľstvu navrhuje vypaľovanie polí, ako jediného zdroja obživy. Podľa neho by takto za päť rokov obyvatelia dobytých území vymreli hladom. Samozrejme, že týmto spôsobom Rusi zasiali do sŕdc miestneho obyvateľstva hlbokú nenávisť, ktorá je namierená aj proti pravoslávnemu „ruskému“ kresťanstvu. Aj preto sa separatistické sily veľmi často stotožňujú s islamom, ako náboženstvom „slobody“.
Nástup boľševikov v Rusku predstavuje novú etapu vo vývoji a nové pohromy v živote kaukazského obyvateľstva. Zriadili tu množstvo autonómnych štátnych útvarov, ktoré boli často reformované. Jednotlivé etniká sa miešali, násilne ich presídľovali a do oblasti prúdilo aj početné ruské obyvateľstvo. To sa miestnym obyvateľom nepáčilo, pretože na časté reformy veľmi doplácali. Horské národy vytrvalo kládli odpor. Vzdali sa až postupujúcej nemeckej armáde v roku 1942. Lenže to nebolo to najlepšie riešenie, ak sa vôbec o nejakých riešeniach dá hovoriť. Po porážke Nemecka Stalin odbojné národy strestal, zrušil ich autonómie a deportoval ich do Kazachstanu a Strednej Ázie. Takto boli potrestaní všetci. Napätie čiastočne povolilo po nástupe Chruščova, ktorý zbavil Kaukazské národy kolektívnej viny a ich príslušníci sa začali vracať späť do svojich domovov. Pod pokrievkou Sovietskeho zväzu sa približne od roku 1959 jednotlivé národy postupne konsolidovali a demograficky rozrastali a s demografickým nárastom pôvodných etník klesal podiel ruského obyvateľstva.
Prípad Čečensko
Po páde komunistickej moci a rozpade ZSSR sa na povrch dostali dlho potláčané problémy, vzájomná nevraživosť, staré krivdy, náboženské, národné, kultúrne rozdiely a intolerancia. Oslabené Rusko len ťažko dokázalo reagovať na rýchlo sa vyvíjajúcu situáciu. V rokoch 1990 až 1991 sa všetkým pôvodne autonómnym republikám podarilo vyhlásiť za zväzové republiky a prijali deklarácie zvrchovanosti. Rusko reagovalo zamietavo iba v prípade Čečenska. Protiváhou k ruskej moci malo byť vytvorenie Konfederácie horských národov Kaukazu v roku 1991, ale tento pokus najmä pre vnútorné nezhody rýchlo stroskotal. To pomohlo Rusku zvládnuť problematickú situáciu. Jediným výrazným problémom zostalo Čečensko, kde sa k moci dostali radikálni islamisti.
(Pokračovanie nabudúce)
