Život na úver
Trpíte nedostatkom financií? Nijaký problém. Inštitúcií, ktoré vám rady požičajú, je dosť na každom rohu. Diskrétne, bez dokladovania príjmu, bez ručiteľa. Kým v bežnom živote sa takýmto spôsobom nezriedka začínajú osobné tragédie, štáty sa zadlžujú ako by bolo všetko v poriadku.
„Dlh Slovenskej republiky každou sekundou narastá o 147,35 eur.“ Ivan Mikloš týmto tvrdením odštartoval minulý týždeň novú kampaň SDKÚ-DS, ktorá má poukázať na nebezpečenstvo zvyšovania verejného dlhu súčasnou vládou. Teoreticky by tieto prepočty aj stáli za úvahu, keďže však vychádzajú z dielne bývalého ministra financií, ktorý sa okrem sporných privatizácií takých podnikov ako Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne či Slovenské telekomunikácie podpísal najmä pod čiernu dieru s názvom druhý dôchodkový pilier, pôsobí to úplne nedôveryhodne.
Vláda sa zadlžovať nesmie, občania áno?
SDKÚ nie je jediný subjekt, ktorý sa pridáva k hystérii (i keď oprávnenej) okolo zadlžovania ekonomík sveta. Podstata však stále uniká. Diskusia o dlhu na Slovensku je totiž tradične povrchná a závisí od toho, kto v nej argumentuje. Neúmerne zadlžené totiž nie sú len vlády, ale aj podniky a najmä obyvatelia. Ak chceme žiadať od vlády (nielen slovenskej) zodpovednejšiu rozpočtovú politiku voči budúcim generáciám, mali by sme si predovšetkým vstúpiť do vlastného svedomia. Zadlženosť občanov každoročne výrazne stúpa, od roku 2005 ich zadlženie medziročne narastá od 20 do 40 percent. Rapídny nárast úverov sa síce v poslednom čase trochu spomalil, ale predsa len dosahuje stále viac ako 25 percent. Aj napriek kríze (alebo vďaka nej?) rastú najmä spotrebiteľské úvery. Táto informácia znie o to hrozivejšie, ak si uvedomíme, že práve spotrebiteľské pôžičky vykazujú najväčší podiel v počte zlyhaných úverov (napríklad v júni 2008 to bolo až 8,8 percenta). Úplne alarmujúce je, že najviac sú úvermi zaťažené domácnosti s najnižšími príjmami, kde podiel splátok v pomere k disponibilným príjmom presahuje 50 percent.
Žiť na dlh je dnes v móde. Načo by sme mali odkladať kúpu LCD televízora či nového modelu auta na neskôr, keď si na ne môžeme požičať a mať ich už dnes? Čo tam po tom, že tovar výrazne preplatíme? O hypotékach ani nehovoriac. Pri päťpercentnom úroku a 30-ročnom období splatnosti preplatíte svoj byt dvojnásobne. Ľahko sa dávame zlákať na kreditné karty a kontokorenty a už je len otázkou času, kedy ich (podobne ako v Spojených štátoch) prestaneme považovať za úverové produkty. Starý dlh sa dá predsa splatiť novým úverom alebo medziúverom, či nie? Keď však príde reč na deficit štátneho rozpočtu, okamžite sa pridávame k skupine moralistov zoskupených okolo Ivana Mikloša.
Slovensko je v celosvetovej pasci
Ak abstrahujeme od faktu, že meranie ekonomickej výkonnosti prostredníctvom hrubého domáceho produktu (HDP) nič nevypovedá o životnej úrovni obyvateľov krajiny, zistíme, že z makroekonomického pohľadu si hospodársku krízu najmenej všimli občania. Na prepade rastu HDP sa v druhom štvrťroku 2009 podieľal predovšetkým pokles investícií (až o 17,6 %). Spotreba obyvateľov však mierne vzrástla. Ak teda kritizujeme zvyšovanie vládnych výdavkov (ktoré asi najvýraznejšie zabraňujú ešte väčšiemu prepadu HDP), mali by sme byť rovnako kritickí sami k sebe. Pritom by nás ani tak nemalo zaujímať, akou mierou sa zadlžujeme, ale ako sú tieto peniaze použité. Je výrazný rozdiel, medzi tým, či si za požičané peniaze kúpite motorku, alebo byt, ktorý prenajímate. Na mieste je otázka, či avizovaný budúcoročný deficit štátneho rozpočtu pôjde do spotreby, alebo do investícií. Či bude vytvárať multiplikatívny efekt a akým spôsobom ovplyvní zamestnanosť.
Kým Slovensko s aktuálnou hodnotou pod 30 % HDP patrí medzi krajiny s najnižším zadlžením v rámci Európskej únie, o ostatných krajinách sa to už povedať nedá. Pomer dlhu Českej republiky k HDP sa v rokoch 2008 až 2010 zvýši na 40,8 %, v prípade Poľska dosiahne 56,3 % HDP. Štátny dlh Maďarska vzrastie do konca roka 2010 na 82,5 % HDP. Medzi najviac zadlžené krajiny sveta patria Japonsko, India, Taliansko, Francúzsko, či USA. Rebríček vedie Zimbabwe s 241,5 percentami v pomere k HDP.
Kým celý svet dnes žije na dlh, je otázne, či má Slovensko vôbec možnosť nehrať túto šialenú hru. Čoraz väčšie zadlžovanie ostatných krajín sa totiž stáva konkurenčnou výhodou. Ak okolité štáty zvyšujú vládne výdavky (a tým aj životnú úroveň) čoraz väčším deficitom, je otázne, či vôbec niekedy môžu svoj dlh úplne splatiť. Dovtedy si môžu spokojne žiť nad pomery. Ak sa však tento choromyseľný kolotoč v krátkom čase nepodarí zastaviť, celý ekonomický systém sa zrúti ako domček z kariet. A v tej chvíli už nebude hrať nijakú rolu to, či má Slovensko dlh 30 alebo 50 percent HDP.
