Penzie v zajatí nových lží
Opozícia v parlamente i v médiách spustila ďalšiu kampaň na oklamanie ľudí. Zjavujú sa v nej už také nezmysly, ktoré odporujú jej nedávnym vyhláseniam. Je to ďalší kamienok do mozaiky o II. dôchodkovom pilieri, ktorý dokazuje, že o budúce dôchodky v ňom ide až v poslednom rade.
O neúprimnosti obhajcov Kaníkovej „reformy“ dôchodkového systému svedčia aj ich vystúpenia k štátnemu rozpočtu. Sústavne napádajú podľa nich privysoký schodok, ktorý by vraj vláda mala znižovať rýchlejšie. Významnú časť schodku však zavinili práve oni – zavedením kapitalizačnej časti dôchodkového systému.
Schodok kvôli DSS
Guvernér národnej banky by bol spokojný, keby sa schodok štátneho rozpočtu znižoval rýchlejšie. O dve desatiny percenta oproti plánu. Zrušenie II. piliera by prinieslo zníženie schodku o ďalšie vyše jedno percento HDP. Tí, ktorí poukazujú na to, že tohtoročný schodok vyše šesť percent a 5,5 percenta plánované na budúci rok sú privysoké, vedome zamlčujú, že vyše jedno percento z toho je „strata“ spôsobená nahrádzaním peňazí, ktoré namiesto v Sociálnej poisťovni, končia v rukách súkromných dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Všetci, ktorí zarábame „vďaka“ Kaníkovi, Miklošovi a Dzurindovi, dávame do dôchodkového systému namiesto jednej až dve platby. Raz v podobe dôchodkových odvodov, druhýkrát v podobe daní, ktorými plátame dieru spôsobenú dôchodkovou „reformou“. Aj tento fakt dokazuje, že v skutočnosti o žiadnu reformu nešlo – pravicová vláda nás iba núti prispievať na zisky súkromných spoločností, ktoré však odmietajú preberať na seba riziká a nechcú nám nič garantovať.
Ak teda hovoríme o „šafárení“, ktorého dôkazom má byť schodok štátneho rozpočtu, treba pripomenúť, že súčasná vláda – ak nemá zrušiť II. pilier, čo by bolo v rozpore s programovým vyhlásením – musí do rozpočtu zarátať aj splácanie „sekery“, ktorú „zaťal“ poriadne hlboko Dzurindov kabinet. Opäť môžeme iba meditovať, koľko bytov pre mladé rodiny by bolo možné postaviť za takmer jednu miliardu eur, ktorú musíme dať zo štátneho rozpočtu, aby si DSS u nás dobre žili.
Zákon chráni občanov
A o tom, že DSS ide v prvom rade o ich vlastné zisky, by už teraz nemalo byť žiadnych pochýb. Minulý týždeň najskôr parlamentná opozícia „nevinnou“ poznámkou na tlačovke SDKÚ a vzápätí aj opozícia v médiách spustili krik o stratených ziskoch pre občanov, ktoré by priniesol aktuálny rast cien akcií. Opozícia pritom tvrdí, že za túto „stratu“ môže vláda, ktorá vraj DSS znemožnila investovať prostriedky ich klientov na akciových trhoch.
Nie je to pravda, ale to nie je na tomto tvrdení podstatné. Každý dôchodkový investor (klient DSS) si môže zistiť – ak by sa, samozrejme, každý o to investovanie zaujímal, čo, samozrejme, nerobí takmer nikto, lebo tomu jednoducho nerozumie –, že ani posledná novela zákona neznemožnila DSS investovať na akciových trhoch. Dôchodkové spoločnosti môžu pokojne hazardovať s peniazmi svojich klientov na akciových burzách.
Čo však nemôžu, je preniesť celé riziko týchto hazardných operácií na plecia klientov, s ktorých peniazmi narábajú. Zákon DSS iba núti, aby prípadné straty z poklesu hodnoty akcií svojim klientom vykompenzovali. Ale len do výšky vloženej sumy. Zákon teda neobmedzil investovanie DSS, ale poskytol ich klientom záruky, že im na účtoch zostane aspoň suma, ktorú si na ne vložili. Ale ak akciové obchody prinesú zisky, časť z nich zostane samotným DSS, aby boli motivované peniaze klientov zúročiť. Kaníkov systém im totiž prinášal vysoké zisky z poplatkov, aj keby klientom všetko prerobili.
Strach z vlastného rizika
To, že sa DSS z akciových trhov stiahli, navyše v čase, keď boli ceny akcií na dne (takže budúci dôchodcovia na tom poriadne stratili), je iba priznanie, že nie sú ochotné podstupovať riziko. Áno, s obchodovaním na burzách je spojené riziko a možno na nich veľa stratiť. Vláda však nechce, aby strácali (len) ľudia, ale aby sa straty spravodlivo rozložili na aj na plecia DSS. Bez tejto zmeny by DSS aj v prípade poklesu cien akcií získavali, ale ich klienti iba strácali.
Navyše, bola to práve opozícia, ktorá vehementne tvrdila, že pri akciách nemožno robiť závery z krátkodobého vývoja, lebo ide o dlhodobú investíciu. Lenže aj terajší rast je momentálna záležitosť. O pol roka môže byť vývoj opačný. Argumentovanie storočnou minulosťou je mlátenie prázdnej slamy, lebo každému, kto sleduje ekonomiku, je jasné, že budúcnosť sa na minulosť podobať nebude. A „zlaté časy“ sa skončili aj pre DSS.
Autor pracuje na úrade vlády
Článok vyjadruje jeho osobný názor
