Sociálny zmier je aj v prospech podnikateľov
Je rok po začiatku krízy. Sme z najhoršieho vonku? Konala vláda správne a pomohli protikrízové opatrenia? Na tieto otázky sa pokúšali nájsť odpovede zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov, ministerstva financií a vedeckej sféry 28. septembra na diskusii organizovanej nadáciou Friedrich Ebert Stiftung. Diskusiu moderovala Brigita Schmögnerová, viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Prakticky presne pred rokom skrachovala v Spojených štátoch amerických banka Lehman Brothers, ktorá zasiahla všetky finančné inštitúcie a spustila globálnu hospodársku krízu, Slovensko nevynímajúc. Kým roku 2007 narástol hrubý domáci produkt o 10,4 %, tento rok to bolo už inak. V porovnaním s rovnakým obdobím roku 2008 hrubý domáci produkt klesal – v prvom štvrťroku 2009 o 5,6 % a v druhom štvrťroku o 5,3 %. V druhom kvartáli sa síce prepad slovenskej ekonomiky spomalil, ale stále nie je jasné, či je to pre efekt šrotovného, alebo spomalenie prepadu v okolitých krajinách, najmä v ekonomike Nemecka.
Peter Mihók predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
Protikrízové opatrenia nezvýšili dlh
Z hľadiska krízy sa zatiaľ nič nezmenilo. Podľa výsledkov prieskumu až 68 % firiem tvrdí, že protikrízové opatrenia vlády im nepomohli. Ako uviedol Peter Mihók: „za výsledkami tohto prieskumu si stojíme. Vláda urobila nejaké opatrenia, pretože ich urobiť musela, už len ako záväzok voči voličom. To robila každá vláda.“ Kým prvým krokom vlády po začatí krízy bola stopercentná garancia vkladov v bankách, problémom sú podľa neho opatrenia v reálnej ekonomike. Vláda sa zamerala najmä na automobilový priemysel a hoci aj ostatné sektory očakávali podobnú pomoc, tá už neprišla. „Vláda teda urobila to, čo väčšina vlád v Európe. Zahraničný dlh sa v dôsledku protikrízových opatrení našťastie nezvyšoval, čomu som rád.“
Kríza v okolitých krajinách negatívne vplýva aj na Slovensko, treba si však uvedomiť, že bez globalizácie by sme neboli tam, kde sme. A toľko diskutované vysoké odmeny pre top manažérov v USA? „Sú amorálne, na Slovensku však top manažéri zarábajú toľko, čo na západe šéfovia odborov.“
Peter Kažimír štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky
Za krízou je pažravosť finančného trhu
Obrat podľa Petra Kažimíra nastane koncom budúceho roka, keď začne rásť aj zamestnanosť. Absolútna väčšina opatrení bola plošná, len dve-tri boli sektorové. „Ukázali sme, že sa vieme správať disciplinovane, aj keď sme stredo-ľavá vláda,“ tvrdí. Zároveň podľa neho potrebujeme podstatnú zmenu odvodového systému. Čo sa týka šrotovného, „o tom by som mohol rozprávať celé hodiny. Faktom je, že keby bolo šrotovné v celej Európe, má úplne iný efekt.“
Emil Machyna predseda Odborového zväzu KOVO
Dve tretiny zisku išli za hranice SR
Vláda má nástroje na stabilizáciu ekonomiky. „Určité opatrenia vlády v čase krízy stabilizovali podnikateľské prostredie. Dôležité je dohodnúť sa na stabilite pracovných miest, teda na udržiavaní zamestnanosti v podniku na istom technologickom minime.“ Naliehavým problémom je podľa predsedu Odborového zväzu KOVO aj druhotná platobná neschopnosť. Ako uviedol: „nedá sa povedať, čo všetko pomohlo z urobených opatrení. Treba povedať, že podniky sa na krízu pripravili nevhodne. Veľkí investori odliali väčšinu zisku do zahraničia.“ Dve tretiny zisku išli za hranice Slovenska. Zamestnávatelia radšej zvyšujú nadčasy, pretože sa boja. Politici sú spojení s podnikateľmi, a preto robia opatrenia viac pre nich ako pre ľudí.
Treba si uvedomiť, že znižovanie ceny práce až tak neznižuje náklady firiem. Ak máme nestabilné pracovné miesta, firmy môžu bez ohľadu na vládne opatrenia odísť. „Konkurovať sa dnes nedá v cene práce, ale v určitej pridanej hodnote a kvalite.“ Bez ohľadu na to, či ide o pravicu alebo ľavicu, vlády sa prikláňajú k opatreniam na pomoc podnikateľskému sektoru, a teda k podpore kapitálu viac ako k podpore ľudských zdrojov. „To spôsobuje pocity krivdy v spoločnosti a zvyšuje sociálne napätie. Čudujem sa podnikateľom, že sa prú o minimálnu mzdu, ak je sociálny zmier aj v ich prospech.“ Minimálna mzda má aj sociálny rozmer a zároveň generuje aj minimálne mzdové tarify, príplatky. Dokonca aj v sivej ekonomike stúpne mzda. Emil Machyna minimálnu mzdu obhajoval aj tým, že napríklad vo Veľkej Británii po jej zrušení vzrástla chudoba.
Marián Jusko prezident Republikovej únie zamestnávateľov, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska
O kurze rozhodujú špekulácie
„Zavedenie eura bolo pre Slovensko jednoznačnou výhodou“, zhodnotil prijatie spoločnej európskej meny Marián Jusko. Podľa neho je hlavným prínosom fakt, že firmy sa zavedením eura pohybujú na vnútornom trhu. „Podniky dostali istotu, a to je istota aj pre občanov.“ O kurze maďarského forintu, českej koruny a poľského zlotého nerozhoduje vláda, ale špekulácie niekoho iného.
Otázka je, či vláda prispela, alebo neprispela k stabilizácii ekonomiky. „Z čísel rastu HDP jasne vyplýva, že vládne opatrenia pomohli stabilizovať ekonomiky a prispeli k rastu HDP, otázka však je, či sme zachraňovali to, čo je zachrániteľné alebo to, čo je nezachrániteľné.“ Do poklesu HDP sa zatiaľ podľa bývalého guvernéra NBS nedostal napríklad pokles spotreby domácností, ktorý ešte neprišiel. „Otázka tiež je, že či stimuly v Nemecku a vo Francúzsku budú mať taký priaznivý efekt, ako sa očakáva, a čo sa stane, ak sa tie stimuly skončia.“
Marián Jusko sa dotkol aj toľko kritizovaných vysokých odmien manažérov: „Ak chceme regulovať mzdy, radšej regulujme zisk vlastníkov a dajme viac manažérom.“
Viliam Páleník
Ekonomický ústav SAV
Kríza sa skončí, keď prídu nové investície
Bude SR znovu tigrom Európy? „ Momentálne nám stúpa nezamestnanosť, ale nemyslím si, že sa nezamestnaní po kríze vrátia na svoje pôvodné pracovné miesta.“ Podniky v dôsledku krízy zvýšili svoju produktivitu. „Kríza sa skončí vtedy, keď sem prídu nové investície na nové produkty, ktoré tu dovtedy neboli. A to sa zatiaľ nezačína diať, pretože nerobíme nič pre to, aby sem prišli nové produkčné sektory.“ Čo majú byť tie nové odvetvia, to je podľa neho na diskusiu. Nástrojom na rozbehnutie konkrétnych aktivít mohlo byť čerpanie eurofondov. Nastavenie ich čerpania je rozumné, ale nečerpajú sa. Chybou je, že za ten rok krízy sa ešte nezíntenzívnilo čerpanie eurofondov. „O tom, aké ďalšie sektory má mať Slovensko, mal by sa viesť spomínaný sociálny alebo spoločenský dialóg. Ťahúňmi nášho exportu je podľa mňa automobilový alebo elektrotechnický priemysel, ale veľmi ich potrebujeme doplniť iným pilierom, ktorý by nebol taký konjunktúrne citlivý, aby naša ekonomika nekrívala len na jednu nohu.“
Brigita Schmögnerová,
viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj
„O mzdovej diferenciácii sa mlčí, rovnako ako aj o odmenách top manažérov. Vo Francúzsku tvoria tieto platy až 30 percent celkových nákladov. Je najvyšší čas opätovne začať diskusiu o progresívnom zdanení.“
