France Télécom, raj samovrahov
Spoločnosť France Télécom je dnes vo Francúzsku aj vo svete určite známa vďaka samovraždám jej zamestnancov. Od februára 2008 dosiahol ich počet číslo dvadsaťtri. Riaditeľ France Télécom Didier Lombard sa na stretnutí s ministrom práce Xavierom Darcosom 15. septembra 2009 vyslovil, že je „potrebné s touto samovražednou módou skoncovať“.
Minister zároveň prisľúbil osobnú návštevu spoločnosti. Zúfalí zamestnanci však konajú rýchlejšie, ako on: 28. septembra sa počet samovrážd zvýšil na dvadsaťštyri, keď z nadchodu nad diaľnicou v regióne Haute-Savoi skočil 51-ročný zamestnanec telefonickej ústredne spoločnosti Jean-Paul Rouanet. V liste na rozlúčku vysvetľuje svoj skutok v „profesionálnom kontexte“.
France Télécom je najväčšou francúzskou telekomunikačnou spoločnosťou. Jej pobočkou a obchodnou značkou je od roku 2006 mobilný a internetový operátor Orange. France Télécom vznikla v januári roku 1988 v dôsledku európskej smernice vytvorenia konkurenčného trhu verejných služieb. Zákonom z roku 1990 sa spoločnosť pretransformovala na finančne nezávislého verejnoprávneho prevádzkovateľa podporovaného štátom a nezávislými právnickými osobami. Od roku 1996 bol jediným akcionárom štát. Francúzsko neskôr postúpilo 50 percent svojich akcií a v roku 2004 sa tak France Télécom stala de facto súkromnou spoločnosťou.
Prevádzkovanie spoločnosti sa od tej chvíle sústredilo na maximálne zvyšovanie rentability, čo viedlo k obrovským posunom pracovných umiestnení (od roku 2006 do roku 2008 asi 14-tisíc). Paralelne sa objavil fenomén samovrážd zamestnancov, hoci treba povedať, že „prvou vlnou“ bolo 28 samovrážd už v roku 2000 a o dva roky neskôr dvadsaťdeväť. S posledným dobrovoľným odchodom zo sveta Jeana-Paula Rouaneta predstavuje v rokoch 2008 až 2009 počet samovrážd číslo dvadsaťštyri, z toho šesť len v lete 2009, nerátajúc štrnásť neúspešných samovražedných pokusov.
Rouanetovi kolegovia a členka odborov Daniele Rochetová vysvetľujú, že Rouanet viackrát konštatoval, že „ďalej takto nevládze žiť“, no jeho reči sa stretávali len s výsmechom. Predstaviteľ CFTC pri France Télécom Patrice Diochet hovorí, že za situáciu je priamo zodpovedný generálny riaditeľ FT Didier Lombard. Odbory už niekoľko mesiacov trvajú na zmene „poľutovaniahodných pracovných podmienok a na zvýšení mzdy, ktorá by nebola dobrá ani pre dobytok“. Akýkoľvek náznak protestu zo strany zamestnancov však zatiaľ viedol len k zvýšeniu šikanovania, uvaľovaniu pokút či priamo k strate zamestnania. V rozhovore pre týždenník Le Monde z 29. júla 2009 tvrdí sestra pracovníka z Marseillais Michela D., že samovražda sa pre jej brata v poslednom období stala jedinou témou rozhovorov. Sťažoval sa na izolovanosť, dezorganizáciu a neprestajné stupňovanie tlaku. Keby dal výpoveď, považovalo by sa to sa podľa neho za prejav slabosti, ktorý by sa mohol použiť proti nemu a uvádzal príklady kolegov, ktorých zo zamestnania vyhadzovali počas oficiálnej práceneschopnosti. V liste na rozlúčku uvádza, že jediným dôvodom jeho samovraždy je práca vo France Télécom – preťaženie, neprestajný tlak, neexistencia školení a psychické vydieranie, vďaka ktorým sa cíti ako „ľudský vrak“. Didier Lombard sa teraz priamemu vzneseniu požiadaviek zo strany odborov a zamestnancov nevyhne. Na stretnutí s členmi odborov 6. októbra spolu so svojím novým zástupcom Stéphanom Richardom predstavil niekoľko opatrení týkajúcich sa „nových sociálnych podmienok“ v spoločnosti. Nie je však vylúčené, že reformy už ani pri najlepšej vôli nebude môcť uskutočniť osobne: drvivá väčšina zamestnancov France Télécom sa už dnes nezdráha otvorene hovoriť o svojom generálnom riaditeľovi ako o „vrahovi“ a požadovať jeho okamžitú demisiu.
