Za vôňou kávy
Keď vyslovíte slovo káva, každý vie, že je to nápoj, ktorý nádherne vonia, vyvoláva príjemnú závislosť a pochádza „odkiaľsi od Arabov“. Málokto však vie viac o jej druhoch či o jej význame v medzinárodnom obchode. To všetko sa dozviete na výstave Tá pravá šálka kávy, ktorá je pre verejnosť dokedy? sprístupnená vo výstavnom pavilóne Podhradie Slovenského národného múzea na Žižkovej ulici v Bratislave.
Nájsť výstavu nie je problém, stačí ísť po stopách kávy. Doslova. Kávové zrná zbadáte na vlajke pred budovou, na dverách a dokonca aj na podlahe. Dovedú vás do do klasického beduínskeho stanu, cez ktorý sa na výstavu vchádza. Je zariadený klasickým mosadzným riadom, aký sa dodnes používa na prípravu a podávanie kávy v Egypte, Tunisku či Maroku. Pohodlné vankúše lákajú návštevníka, aby si sadol a vo fantázii sa preniesol do rozprávok Tisíc a jednej noci. Zo snov ho však veľmi rýchlo vytrhne milá pani, ktorá sa príde spýtať, akú kávu si dá. Príjemné prekvapenie hneď na začiatok.
Kým sa káva varí, môžete sa vydať na cestu objavovania. Výstava na prvý pohľad prekvapí tým, že je len v jednej miestnosti. Pri druhom pohľade však zistíte, že jej to vôbec neuberá na kvalite ani informačnej hodnote. Všetko ide pekne po poriadku. Prvé panely informujú o tom, odkiaľ sa káva berie, ako sa volajú jednotlivé druhy kávovníka, čím sa líšia, kde rastú, ako sa pestujú. Teória je doplnená praktickými ukážkami, a tak v kvetináčoch možno obdivovať niekoľko malých kávovníkov. Mladších návštevníkov istotne upúta obrovský model plodu kávovníka, na ktorom sú viditeľné všetky jeho vrstvy od šupy až po kávové zrno. Nasleduje rozprávanie o tom, ako sa z plodov kávovníka stávajú voňavé kávové zrnká a príbehy z histórie kávy. Do Viedne sa napríklad káva dostala prvý raz po bitke pri Viedni v roku 1683, keď tureckí vojaci utekali z bojového poľa, nechali za sebou vrecia s kávou. Našli ich poľskí vojaci, ktorí ju vo Viedni začali predávať. Darilo sa im až tak, že Viedeň sa stala časom známa práve pre svoje vychýrené kaviarne. Takto sa príhoda rozpráva u nás aj v Poľsku. Rakúšania však s istotou tvrdia, že vojaci, ktorí vrecia s kávou našli, boli rakúski. Nuž, ako to bolo naozaj, ostane už asi navždy jedným z mnohých tajomstiev kávy.
Chudobní pestovatelia
Vďaka sekcia výstavy venovanej obchodu s kávou nemusí byť výstava len popoludňajšou zábavkou, ale poskytuje aj priestor na zamyslenie. Dozvieme sa, že káva bola jednou zo vzácnych obchodovaných komodít už v 16. storočí a jej význam sa nezmenšil dodnes. Naopak, stúpol tak, že je druhou najobchodovanejšou komoditou hneď po rope. Keby ľudia prestali piť kávu a obchod s ňou by sa zastavil, hospodárstvo niekoľkých rozvojových štátov by skrachovalo. Od vývozu kávy je závislá Etiópia, Indonézia, Kolumbia, ale z veľkej časti aj Brazília, ktorá je najväčším vývozcom kávy na svete.
Najšokujúcejšou informáciou je, že za špičkovú kávu, ktorá sa v amerických supermarketoch predáva po 26 dolárov za kilogram, dostane jej pestovateľ v rozvojovej krajine presne 14 centov! Iste, spracovanie, doprava a balenie tiež niečo stoja, ale napriek tomu tento pomer evidentne nie je férový. Starbucks či Tchibo sú v krajinách, kde živobytie ľudí závisí od pestovania kávy, rovnakým strašiakom ako u nás obchodné reťazce pre malých výrobcov potravín. Práve preto je zrejme káva spolu s kakaom a bavlnou plodinou, ktorá sa najčastejšie stáva predmetom projektov zameraných na tzv fair trade, čiže obchod, kde sa pestovateľ primeraným spôsobom podieľa na zisku z konečného predaja produktu.
Vôňa nostalgie
Posledná časť výstavy v mnohých vzbudí nostalgiu za starými časmi či detstvom u babičky. Stará komoda z prvorepublikového koloniálu, keramické, drevené aj sklené ručné mlynčeky pripomínajú časy, keď čerstvo zomletá káva voňala v kuchyni každej domácnosti, kde si ju mohli dovoliť. Priam cítite jej vôňu. Alebo žeby to už bola vaša káva, ktorá čaká pri stolíku na konci výstavy? Kým ju budete popíjať, môžete sa ešte poobzerať z čoho všetkého by ste ju mohli piť. Vo vitrínkach sú rôzne šálky od smaltovaného plechového hrnčeka až po jemné porcelánové súpravy.
Ak vo vás výstava podnieti chuť dozvedieť sa o káve ešte čosi viac, máte na to do konca januára veľa možností na sprievodných podujatiach. Odpoveď by ste ich prostredníctvom mali dostať napríklad na otázku, o ktorej stále diskutujú vedci, teda či káva škodí, alebo pomáha, alebo chcete vedieť, ako je to s pracovnými podmienkami na kávových plantážach. Na programe sú totiž prednášky o zdravotnom vplyve kávy, ukážky správnej degustácie kávy, prednáška o kaviarenskom živote medzivojnovej Bratislavy aj o kávovníkových plantážach.
