„Upratovanie“ Zeme (a hláv)
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica počas uplynulej upršanej soboty uviedlo už štvrtý ročník festivalu Dych Zeme. V sálach šamorínskeho Mestského kultúrneho strediska sa návštevníci mohli po roku opäť poučiť, ako ozdraviť svoj životný štýl, ale aj životné prostredie. Teda, ako si upratať v duši, v tele a napríklad aj v energetickej spotrebe svojho domu. Heslo Dychu Zeme totiž znie „keď ľudia vyčistia svoj vnútorný priestor, prestanú znečisťovať Zem“.
Keďže po predchádzajúcich ročníkoch Dychu Zeme ma boleli najmä vytancované nohy, tento rok som sa pre zmenu rozhodla zamestnať hlavu. Oželela som hodinku afrického tanca aj koncert multiinštrumentalisti Maoka a usadila som sa v prednáškovej sále. Včelár R. Moravčík tam práve vysvetľoval, aké dôležité sú včely nielen pre fungovanie poľnohospodárstva, ale pre život flóry ako takej. Vedeli ste, že včely opelia vyše 90 percent rastlín? „Opeľovacia úloha čmeliakov a iného hmyzu je menšia, ako si myslí väčšina ľudí. Na rozdiel od včiel totiž nepracujú metodicky – lietajú z jedného kvetu na iný. Zato keď sa včela rozhodne v daný deň sadať si na určitú rastlinu, vyhľadáva už iba tú,“ vysvetľuje včelár. Dokonca aj v úli postavenom pri veľkom repkovom poli sa nájdu špecialistky, ktoré v žltom mori pohľadajú roztrúsené poľné kvety. Ľudí v sále zaujala aj štúdia, ktorá dokázala, že bez pôsobenia včiel by naše jablone či čerešne rodili iba malý zlomok objemu ovocia, na ktoré sme zvyknutí. O to smutnejšie vyznela nosná téma, ktorú predpovedal už názov prednášky Prečo miznú včely. V dôsledku otepľovania klímy sa k nám dostávajú včelie parazity z „teplých krajín“, včelstvá navyše ťažko znášajú prudké zmeny počasia. Pri štyridsaťstupňových letných horúčavách kvety prestanú produkovať nektár, včely nemajú čo zbierať a celá ich rodina nezriedka zomrie na prehriatie. Slovenským včelárom nepomáhajú ani slabé štátne dotácie a vražedná konkurencia nekvalitných, ale lacných medov zo zahraničia. Včiel sa na Slovensku chová čoraz menej, a tak je možné, že propolis, materská kašička, peľ aj rôzne druhy medu vhodné na mnohé zdravotné komplikácie sa budú stávať vzácnejšími (a drahšími).
V znamení prírody
Téma živej prírody neodišla z Dychu Zeme so včelami. Cez „okno“ vo vyučovaní na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre si do Šamorína odskočil docent Ján Brindza, ktorý poslucháčom predstavil neznáme bohatstvo skryté v starých okrajových odrodách plodín. Jedli ste už plod duly, oskoruše, čiernej moruše či mišpule? Tieto tradičné a zdravé ovocnany z našich záhrad takmer celkom zmizli. Stovky, dokonca tisíce regionálnych odrôd ovocných stromov, dokonale prispôsobených podmienkam svojho kraja, zasa tíško pustnú v starých sadoch, zatiaľ čo na komerčné pestovanie nakupujeme odrody zo zahraničia. Staré odrody pritom predstavujú nielen akúsi génovú banku najrôznejších znakov, ale aj možnú odpoveď na problémy, ktoré trápia súčasných ovocinárov. Mnohé sú totiž odolné voči chorobám, napríklad tradičná gemerská slivka, ktorá sa naučila spolunažívať so šárkou. Atmosféru akademickej pôdy umocnil aj renomovaný odborník docent Milan Lapin, ktorý prezentoval Fakty o klimatických zmenách. Z tabuliek a grafov niekdajšieho predsedu Národného klimatického programu SR, z ktorých vyplynulo, že globálne otepľovanie nie je výmysel, ale fakt, sa mnohým poslucháčom skutočne prehriali hlavy. Veľmi praktická bola prezentácia hosťky z Moravy J. Tesařovej, ktorá predstavila slovenskému poslucháčstvu energeticky sebestačnú obec Hostětín. Malá dedinka na moravskej strane Bielych Karpát je ukážkou, ako môže obecná samospráva dobrou spoluprácou s tretím sektorom pomôcť sebe a zároveň ísť príkladom Európe. Hostětín, ktorému pre stavebnú uzáveru spôsobenú absenciou čističky odpadových vôd hrozilo vymretie, sa dostal z problémov vďaka spolupráci s Ekologickým inštitútom Veronica. Na obecnom potoku Spolu vybudovali koreňovú čističku a uzávera sa po rokoch stala minulosťou. K čističke neskôr pribudla tepláreň – spaľovňa biomasy, slnečné kolektory na strechách domov aj muštáreň, ktorá spracováva miestne plodiny na ovocné šťavy v biokvalite. Nehovoriac o rozvoji turizmu, pretože vzorový energetický pasívny dom si chodia obzerať zájazdy z Čiech aj zo zahraničia. „Ekoobec“ Hostětín by mohla byť cennou inšpiráciou aj pre mnohé malé vymierajúce sídla na (nielen) východnom Slovensku.
Keď sú duša a telo v (ne)rovnováhe
Jednou z hodnôt, ktoré propaguje Dych Zeme, je harmónia. Človeka s prírodou, duše s telom. Prednáškami neharmonicky preťažená hlava sa mi za ignoráciu meditácií, diskusií o spiritualite, koncertov, filmov a tancovačky pomstila sebe vlastným spôsobom, ako to už boľavé hlavy vedia. Udobrila som si ju sústom chutnej, zdravej a drahej eko-bio-fairtrade mňamky z tržnice, na ktorú sa na deň premenila hala „kulturáku“. Nerovnovážny výber racionálneho a spirituálneho z Dychu Zeme hádam vybalancujem nabudúce. Opäť o rok.
