Chudobní medzi nami

Štatistiky definujú chudobných ako tých, ktorí majú príjem nižší ako 60 percent strednej hodnoty (mediánu) príjmov v danej krajine. V Európskej únii žije v súčasnosti na hranici chudoby až 17 percent obyvateľov, čo je 79 miliónov ľudí v 27 štátoch.
Počet zobrazení: 1266
IMG_5643-m.jpg

Štatistiky definujú chudobných ako tých, ktorí majú príjem nižší ako 60 percent strednej hodnoty (mediánu) príjmov v danej krajine. V Európskej únii žije v súčasnosti na hranici chudoby až 17 percent obyvateľov, čo je 79 miliónov ľudí v 27 štátoch. Aj preto bude rok 2010 Rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. O chudobe v krajinách Európskej únie hovoril v diskusii Nadácie Friedricha Eberta riaditeľ Európskej siete proti chudobe Fintan Farrell.

Pri pohľade na štatistiky sa môže zdať, že Slovensko nemá výrazný problém s nerovnosťami a s chudobou. Veď v Rumunsku znamená hranica chudoby v absolútnom vyjadrení príjem 82 eur mesačne a z tejto sumy žije v krajine priemerne štvrtina obyvateľstva. Veľké rozdiely a mnoho chudobných však vidieť aj u nás. Hranica chudoby je štatisticky stanovená na úrovni už spomínaných 60 percent mediánu príjmu. Na Slovensku to znamená žiť mesačne z menej ako 198 eur. Chudoba sa u nás týka 11 percent obyvateľov a aj piatich percent pracujúcich. Sú to tí, čo pracujú za sumu zhruba na úrovni minimálnej mzdy, keďže po odrátaní odvodov a daní im zostáva z oficiálnych 296 eur približne 200.

Nie je to len krízou

Problém chudoby bagatelizuje aj to, že v súčasnosti každý skloňuje slovo kríza. Kríza, či recesia je momentálne výhovorkou na všetko a je zámienku pre tých, čo považujú chudobných za súčasť spoločnosti. Čo je horšie, narastaním extrémistických nálad sú mnohí schopní obviniť najchudobnejších, že si za svoju situáciu môžu sami a pomoc si nezaslúžia.

„Samotná kríza možno zhoršila podmienky chudobných, tí tu však boli už pred krízou, a tak sa nemôžeme tváriť, že ich nevidíme,“ hovorí Fintan Farrell. Dôležitým argumentom za opodstatnenosť boja proti chudobe je podľa neho aj pozitívna korelácia medzi nepriaznivými sociálnymi javmi a mierou nerovností k danej krajine. V krajinách s vysokými sociálnymi a ekonomickým rozdielmi medzi obyvateľmi narastá napríklad počet neplnoletých, ktorí majú deti, počet drogovo závislých, naopak klesá počet vzdelaných ľudí a napríklad aj inovácií. Štatistiky a jednotlivé prípady jasne ukazujú, že v krajinách EÚ nemôže byť jediným ukazovateľom rast HDP, ale musia to byť aj iné faktory, najmä kvalita života.

Rómovia...

Skupinou, ktorej sa chudoba a sociálne vylúčenie týka najviac, sú na Slovensku Rómovia. „V otázke rómskej problematiky treba mať ambíciu vysvetľovať, že je potrebné odstraňovať nerovnosti. Myslím, že v prvom rade je dôležité povedať, že našou ambíciou je dobrý život pre všetkých, nielen pre Rómov,“ vysvetlil Fintan Farrell. Podľa neho nejde v prípade odsudzovania rómskej menšiny o stereotyp len na Slovensku, ale v celej Európe.

„Negatívny prístup jednoducho nepomôže nikomu, a to musí byť jasné. Musíme uplatňovať pozitívne prístupy.“ Podľa neho sa už aj na Slovensku dajú nájsť dobré príklady riešenia integrácie Rómov do spoločnosti. „Iniciatívami obcí, neziskových organizácií a aj Rómov sa pre nich stavajú nové obydlia. Existuje veľa príkladov boja proti chudobe práve začlenením cieľovej skupiny do tohto procesu. Treba pracovať s nimi, nie iba pre nich.“

Boj proti chudobe a vylúčeniu

Cieľom Roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je najmä naštartovať diskusiu o vyšších sociálnych štandardoch v členských krajinách EÚ, ako aj pomôcť vylúčeným skupinám integrovať sa do spoločnosti. Ide najmä o to vytvoriť podmienky na vzájomnú diskusiu týchto ľudí, aby si vymenili skúsenosti a pochopili, že v tejto situácii nie sú sami.

„Dúfam, že každý členský štát sa odhodlá urobiť aspoň jeden významný krok k zlepšeniu sociálnej situácie jeho obyvateľov a k zmierneniu rozdielov v spoločnosti,“ povedal Fintan Farrell. V Luxembursku by mala napríklad vzniknúť agentúra pre bývanie, ktorá bude poskytovať dostupné pôžičky pre najchudobnejších. V Belgicku by zasa mali založiť komisiu, ktorá bude pracovať na návrhu sociálneho systému založenom práve na 60 percentách mediánu príjmu, v Maďarsku by zasa mala vzniknúť agentúra na informovanie o problematike chudoby. Všetky projekty naštartované v roku 2010 by mali pokračovať aj v ďalších rokoch.

Chudoba sa môže v akejkoľvek životnej situácii týkať každého z nás. Bez ohľadu na to, či práve pracujeme, študujeme, vlastníme byt a sme zdraví. Stačí naozaj málo a môžeme sa ocitnúť na opačnej strane. Pred tým však radi zatvárame oči. Európsky Rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bude práve na to, aby sme tie oči konečne otvorili. „V rámci európskeho Roka proti chudobe nežiadame len bohatých, aby dávali viac, žiadame aj inštitúcie a vlády, aby pochopili, že prebratie zodpovednosti za najslabšie články spoločnosti prospeje práve im.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984