Poldruha storočia ľudskej tvorivosti
Do Esterházyho paláca na bratislavskom nábreží Dunaja vkročila nová epocha ľudskej tvorivosti a životnej filozofie. Renesancia. Reprezentačnú a dosiaľ tematicky jedinečnú výstavu pripravila Slovenská národná galéria v rámci svojho dlhodobého programu Dejiny slovenského výtvarného umenia. Ak sa chce ktosi ponoriť do sveta obnovy a nového rozkvetu ľudstva, jeho pozornosti by nemali ujsť priestory Esterházyho paláca. V nich sa pred ním otvorí príbeh návratu človeka do centra ľudskej pozornosti, dráma protihabsburských stavovských povstaní, rast významu remesiel a banských miest, príbeh reformácie, protireformácie a nedobrovoľných kontaktov s tureckými dobyvateľmi. Medzi gotikou a barokom Na troch poschodiach paláca sa návštevník zoznámi s renesančným umením v jeho troch základných podobách. Prvé náznaky rodiace sa v lone gotického umenia, renesancia vo svojej vrcholnej, najčistejšej verzii a napokon protireformačná, postupne naberajúca kypré, ozdobné barokové tvary. Expozíciu tvorí približne 350 predmetov viažucich sa k územiu dnešného Slovenska. Slovenská národná galéria pritom vlastní len niekoľko z nich. Väčšinu vystavených diel zapožičali tvorcovia výstavy z domácich a zahraničných múzeí. Nájdu sa tu však aj „nemúzejné“ predmety, ktoré dodnes slúžia svojmu účelu, napríklad časť dekorácií z farského kostola vo Svätom Jure pri Bratislave. Prvú časť expozície na najvyššom poschodí tvorí prevažne sakrálne umenie. Ešte takmer gotické krídlové oltáre, na ktorých už vidno tretí rozmer. Postupný presun dôrazu z atribútov svätca na črty tváre môže návštevník pozorovať na obraze Svätá Anna samotretia, namaľovanom pre katedrálny kostol v Rožňave. Neznámy umelec predstavil Annu ako dieťa, ženu i starenu. Rozdiel medzi ženou a starenou pritom už nepozorujeme len na oblečení, ale aj na tvári. Svetské umenie Rozmach svetského umenia priniesla na Slovensko vo väčšej miere až renesancia. Výstava to dokumentuje na druhom poschodí Esterházyho paláca umeleckými dielami, ktoré si objednávala uhorská šľachta v 16. storočí. Dominuje znovuzrodený žáner portrét. Ťažko si dnes niekto vybaví, ako vyzerala tvár Karola Veľkého či iných panovníkov z raného stredoveku. Renesancia však opäť priniesla portrét s jeho základnou funkciou: zachytiť podobizeň človeka – počas jeho života, ale niekedy aj po smrti. Veľká časť kolekcie sa preto venuje obrazom zobrazujúcim šľachticov a šľachtičné na márach. K slovu sa dostávajú aj iluminácie a cirkevné predmety, kalichy, relikviáre, monštrancie. Prezdobená nádhera katolíckych nádob vyniká v prudkom kontraste s jednoduchými protestantskými, ktoré by si bolo možné pomýliť s bežným riadom z domácnosti. Spoločné umiestnenie kalichov v strede miestnosti akoby symbolicky pripomínalo, že stredobodom diania v Uhorsku 17. storočia boli, žiaľ, náboženské rozbroje. Dedičstvo renesancie na Slovensku Záver renesančného príbehu sa črtá na prvom poschodí paláca. Reformácia sa sťahuje na druhú koľaj a na výslnie sa dostáva so svojou pompéznosťou protireformácia. Na portrétoch začína vynikať dekoratívnosť odevov. Iluminácie v knihách a erby sú ozdobnejšie, so žiarivejšími farbami a väčším množstvom zlata. Ich objednávatelia akoby tým chceli vykompenzovať, že knihy sa po vynáleze kníhtlače stali dostupnejšie aj pre širšiu verejnosť. Renesančné kontúry sa pomaly strácajú v barokovej pozlátke. Renesancia trvala na Slovensku necelých 150 rokov, a viac než obdobím vedy a rozkvetu bola časom bojov a všadeprítomného strachu z Turkov. Výstava svojou inštaláciou a výberom exponátov podčiarkuje špecifiká, ktorými sa táto etapa umenia vyznačovala. Jasnou a zrozumiteľnou rečou približuje ducha 16. a 17. storočia tak, ako ho zachytili súdobí umelci. Stačí prísť a pozorovať, ako sa z gotického temna vynára človek so svojimi radosťami, starosťami, životom i smrťou. Výstavu Renesancia pripravila SNG v rámci cyklu výstav, ktorý má podať komplexný prehľad, bilanciu základných poznatkov a podľa možností i reprezentatívnu dokumentáciu z dejín výtvarného umenia na Slovensku. Prichádza po výstavách Baroko, 20. storočie a Gotika a predstavuje výtvarné diela, ktoré vznikli na našom území, prípadne sa vytvorili pre toto prostredie v zahraničí medzi obdobím gotiky a baroka. Výstava v Esterházyho paláci v Bratislave potrvá do 28. marca. Orient verzus Európa Cherchez la femme. Za všetkým hľadaj ženu – platí to aj na príchod renesancie do Uhorska. Na tomto území za ním treba hľadať Beatrice Aragónsku, neapolskú a neskôr uhorskú kráľovnú, manželku Mateja Korvína. Od malička ju vzdelávali v umení, ale aj v prírodných a politických vedách s jediným cieľom: spraviť z nej kráľovnú. Keď mala dvadsať rokov, zámer, ktorý s ňou mal jej otec, sa naplnil. Za manželku si ju zobral vtedy už desať rokov ovdovený uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý do tohto zväzku od začiatku vkladal veľké dynastické nádeje. Tie sa však nenaplnili, pretože ani toto manželstvo mu neprinieslo vytúženého legitímneho dediča trónu. Prinieslo však na jeho dvor niečo iné – talianskych vedcov a umelcov. Beatrice využila svoj vplyv na manžela a prostredníctvom neho skostnatené Uhorsko pootvorila novým myšlienkovým prúdom, ktorým sa začínalo dariť v jej vlasti. Najvýznamnejším počinom kráľovského páru bolo založenie Universitas Istropolitana v Bratislave, ktorú dnes poznáme pod jej nesprávnym, ale zľudovelým názvom Academia Istropolitana. Žiaľ, po smrti Mateja Korvína pre nedostatok financií zanikla. Prienik nových myšlienok sa už však nedal zastaviť, a tak sa 16. storočie v Uhorsku stalo nielen storočím tureckej nadvlády, ale aj renesancie. Prakticky na celom území kráľovstva bolo treba spevňovať hradby, posilňovať bezpečnosť hradov a stavať nové pevnosti. Doba však pokročila a okrem nárokov na bezpečnosť začala šľachta klásť dôraz aj na komfort. Medzi typicky renesančné prestavby patrí napríklad hrad Červený Kameň, mestský hrad v Banskej Štiavnici či kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku. Nové pevnosti vybudovali aj v Nových Zámkoch a Komárne. Keď vládcovia Osmanskej ríše ustanovili v roku 1541 Budínsky pašalik, prenikali na územie pod správou pašu Sulejmana i prvky orientálnej architektúry. Napriek tomu, že kontakt s východnou kultúrou nebol celkom dobrovoľný, bol pre mnohých umelcov inšpiratívny.
