Likvidačná je kríza, nie mýtny systém

Ceny nafty budú od februára na Slovensku nižšie ako v okolitých krajinách. Takto sa po rokovaní so sociálnymi partnermi a organizáciami autodopravcov rozhodol premiér Robert Fico. Okrem toho do vyriešenia problémov s mýtnym systémom na mesiac zastavil platenie mýta na sporných cestách 1. triedy a presadil transparentnejšie účtovanie poplatkov. Zmeny však presadil bez rokovania s protestujúcimi, ktorí pred dialógom uprednostnili nátlakové blokády ciest po celom Slovensku. Na prvý pohľad vyzerajú protesty časti kamionistov spravodlivo. Systém nefunguje, prevádzkovateľ zanedbal jeho prípravu, podcenil informovanie verejnosti a administratíva okolo neho zbytočne komplikuje podnikanie. Ale ako to už býva, pravda vyzerá trochu inak. Dva rozdielne problémy Nemožno poprieť, že systém narobil autodopravcom problémy. Čiastočne si za to môžu sami, do značnej miery leží zodpovednosť na pleciach SkyTollu. Najmä na registráciu nákladiakov bolo málo času a zahraniční prepravcovia sa vopred nedozvedeli takmer nič. Kalkulačka na webe nefungovala a dlhánske rady áut na hraniciach napríklad Česi pri zavedení elektronického mýta nemali. Napokon, výpočet nedostatkov už médiá ponúkli, hoci treba upozorniť, že o nich informovali dosť jednostranne. Nikde sa napríklad neobjavila informácia o skutočnom počte nefunkčných staníc, ktoré podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho tvorili len promile z vydaných. V správach sa však dokopy zliali dva v skutočnosti rozdielne problémy – situácia zahraničných autodopravcov na hraniciach a protest ich slovenských kolegov. Príčiny oboch nie sú rovnaké, hoci nezainteresovaná verejnosť nadobudla taký dojem. Problémy zahraničných dopravcov onedlho pominú, lebo ide o technicko-organizačné záležitosti. Získajú tzv. OBU-jednotky, vybavia si možnosť platiť palivovými kartami, SkyToll zavedie tzv. ticketing (predplatenie vopred stanovenej trasy) a rady na hraniciach zmiznú. Problémy protestujúcich slovenských autodopravcov sú však spojené so samotnou podstatou elektronického mýta. Ich jediným riešením by bolo systém ani len nezaviesť. Starosti im totiž nerobí nakúpiť si stanice či vyplniť formuláre, ale platiť samotné mýto. Požiadavka na jeho oddialenie je iba kamufláž. Vyplýva z viery, že za pol roka najhlbšie ekonomické problémy v autodoprave pominú. Hromadná strata zákaziek Skutočnou príčinou protestov autodopravcov je strach z existencie. Tú ohrozuje globálna ekonomická kríza. V čase hospodárskeho rastu sa aj na Slovensku rozširovali rady samostatne podnikajúcich autodopravcov. Skúsení šoféri s potrebnými kontaktmi na zákazníkov si sami zakladali živnosti, na úver alebo lízing nakúpili kamióny a začali podnikať. Nemali s tým komplikácie, lebo požiadavky na prepravu tovarov od prosperujúcich firiem ťahaných aj veľkými zahraničnými investormi ustavične stúpali. Podmienky zlepšoval aj štát mohutnými investíciami do cestnej infraštruktúry, najmä do budovania diaľnic. Kríza však nepríjemne zasiahla aj túto oblasť hospodárstva. Zákazníci autodopravcov radikálne znížili výrobu, takže potrebujú prepravovať výrazne menej tovarov. Nedostatok práce navyše vyvoláva tlak na ceny – musia ich znižovať výrobcovia, požadujú to teda aj od prepravcov. No a v takejto chvíli prichádza mýtny systém, ktorého najväčším „nedostatkom“ je to, že neumožňuje uniknúť pred platením. A objektívne, v závislosti od niekoľkých faktorov (napr. emisná trieda auta či počet náprav), zvyšuje náklady autodopravcom. Pravdu povediac, v čase hospodárskeho rastu by zavedenie elektronického mýta nevyvolalo také protesty, pretože premietnuť tieto náklady do cien by pri všeobecnej inflácii nebol až taký problém. „Nemáme to z čoho zaplatiť. Faktúry za dopravu sú veľmi nízke a z našich ziskov sa to nedá utiahnuť,“ povedal Peter Junas, syn majiteľa malej rodinnej dopravnej firmy z Čeľadiniec v okrese Topoľčany. Ich firma má len dve autá a funguje od roku 1993. Napriek takmer 17-ročnému pôsobeniu skonštatoval, že „už vlani bol pre nich skoro likvidačný rok a ledva prežili“. Do mínusu sa neoplatí robiť Prečo bol po 16 rokoch „skoro likvidačný“ práve ten minulý rok, netreba vysvetľovať. Autodopravcovia sa sťažujú na vysokú spotrebnú daň na pohonné hmoty či na cestnú daň, ale tieto náklady mali aj v minulosti – pred dvoma či štyrmi rokmi – a vtedy ich za likvidačné nepovažovali. Jasne to priznal majiteľ firmy J-K Servis zo Zvolena Marcel Kalmár. Podľa neho od začiatku krízy jazdia len za minimálne ceny, lebo aj podniky, pre ktoré vozia, pociťujú dopady krízy. „Nie je z čoho a do mínusu sa neoplatí robiť. Ak sa tu niečo nevybaví, nemyslím si, že s podnikom, pre ktorý robím, niečo vybavím, napríklad vyššie ceny,“ povedal. Podľa neho nie je z čoho platiť lízingy na automobily, nebude na dane, ani na mzdy vodičov. Týchto autodopravcov nenahnevala nefunkčnosť mýtneho systému, ale práve naopak, jeho zavedenie a fungovanie. „Nemáme to z čoho zaplatiť. Faktúry za dopravu sú veľmi nízke a z našich ziskov sa to nedá utiahnuť,“ zdôraznil Peter Junas. Protest týchto autodopravcov je z tohto hľadiska pochopiteľný, lebo im naozaj ide o krk. Samotný Junas priznával, že v blokáde môže zostať bárs aj do februára – o žiadne príjmy z podnikania nepríde, pretože „keď sa nič nezmení, môžu to rovno zabaliť, nechať tu aj autá a ísť domov“. Protestujúci autodopravcovia sú na kolenách, ale do tejto situácie ich dostala kríza – zákazníkov im nezobral mýtny systém. Z individuálneho hľadiska autodopravcov, ktorí prichádzajú o prácu, je situácia jasná. A ich úsilie dotlačiť štát, aby im v čomsi uľahčil život, je pochopiteľné. No z celospoločenského hľadiska a z pohľadu ekonomiky štátu to už vyzerá inak. Ponúka sa totiž otázka, prečo by mala vláda vychádzať v ústrety autodopravcom napríklad tým, že bude znižovať mýtne poplatky alebo cestnú daň, a tým zlacní prepravu tovarov po cestách. Spravodlivé poplatky za cesty Zavedenie mýtneho systému má oveľa širšie súvislosti. Teraz sa autodopravcovia sťažujú, ale pravda je taká, že na Slovensku im dlhodobo všetky vlády vychádzali v ústrety až nadmieru. Štát svojou politikou zvýhodňoval prepravu tovarov (i ľudí) po cestách, najmä na úkor železničnej dopravy. Železničná preprava (a doprava) žila buď na dlh, alebo živorila bez možnosti rozsiahlejších investícií a postupne strácala schopnosť účinnejšie konkurovať cestnej konkurencii cenami, aj kvalitou služieb. Zatiaľ čo autodopravcovia získavali za minimálny poplatok (diaľničná nálepka) čoraz kvalitnejšie cesty, železnice si museli samy hľadať zdroje na opravu, udržiavanie a prípadné skvalitňovanie svojej dopravnej cesty. Výsledkom bolo dlhodobé presúvanie prepravy nákladu zo železníc na cesty, hoci železnice (dopravnú infraštruktúru i prepravné služby) vlastnil štát. Nemalo to nijakú hospodársku logiku, bolo to v rozpore s dianím vo vyspelom svete a prispievalo to aj k zhoršovaniu životného prostredia. A to nielen flóry a fauny, ale aj ľudí. Autodopravcovia rástli, no bolo to na úkor železničiarov, ktorým štát túto politiku kompenzoval z času na čas mimoriadnymi dotáciami. Na tomto mieste by sa dalo rozsiahlo popisovať, ako systematicky a cielene znepríjemňuje život autodopravcom napríklad Švajčiarsko, aby premyslenou politikou zvýhodňovalo železničnú prepravu. Alebo citovať dokumenty Európskej únie, ktorá podporuje budovanie rýchlych dopravných koridorov na koľajniciach. Ale oveľa lepšie bude citovať ministra dopravy Vážneho, ktorý ešte pred zavedením mýtneho varoval, že verejnosť alebo užívatelia dopravnej infraštruktúry budú mýto vždy vnímať negatívne, pretože doteraz boli zvyknutí používať cesty za nízke poplatky. „Jednoducho,“ vyhlásil, ,,musíme si zvyknúť, že je to komfort, ktorý šetrí čas a za komfort sa musí platiť všade. Nemecko či Francúzsko, ktoré majú silnejšiu ekonomiku ako Slovensko, tiež riešia mýtny systém. Je mi ľúto, že je to aj v kontexte krízy, pre ktorú došlo k poklesu dopravy, ale nemám možnosti to zmeniť.“ A čo znevýhodnené železnice? Minister dopravy v rozhovore pre agentúru SITA upozornil, že zatiaľ čo diaľnice sú preplnené na 80 až 100 percent, železnice sú vyťažené maximálne na 30 percent. „Radi by sme, aby spoplatnenie železa, betónu, cementu a dreva prepravovaného po cestách prinieslo efekt, že sa tento tovar opäť vráti na železnicu, kam naozaj patrí,“ vyhlásil Vážny. Sú to odvážne slová, najmä v tomto čase, pretože zradikalizovaní autodopravcovia, ktorí navyše nemajú čo stratiť, by na ich základe mohli pokojne vládu obviniť, že ich chce vedome zlikvidovať, aby pomohla železniciam. Ale pravda je taká, že z celospoločenského hľadiska už bolo načase, aby sa vláda začala v oblasti dopravy správať práve takto. Náklady na budovanie a udržiavanie cestnej infraštruktúry musí štát rozdeliť spravodlivejšie. Doteraz ich znášali z daní všetci, bez ohľadu na to, aký úžitok z nej mali. Elektronický mýtny systém umožní objektívne ukázať, aké je využívanie ciest a vyberať za ne spravodlivé poplatky. Pre Národnú diaľničnú spoločnosť by to mal byť rozhodujúci zdroj príjmov na jej investície. To isté by sa malo týkať Slovenskej správy ciest, pokiaľ ide o cesty 1. triedy (aspoň spoplatnené úseky). Úbytok prepravy tovarov po cestách síce bude znamenať zánik niektorých malých autodopravcov, no umožní vytvoriť ďalšie pracovné miesta na železnici a pri prekládke tovaru. Vo väčšej miere by sa mala využívať kombinovaná doprava. Odľahčenie ciest by malo priame pozitívne efekty aj v ekonomickej oblasti. Nehovoriac o ekológii, keďže väčšina našich tratí je plne elektrifikovaná a v porovnaní s cestnou prepravou produkuje iba minimum škodlivín. Náklady sa nezvýšia Posilnenie využívania železníc bude znamenať uľahčenie aj verejným financiám. Železniciam sa konečne môžu začať vytvárať férové podmienky na rovnocenný konkurenčný boj s cestnými prepravcami. To by malo viesť k zlepšeniu napätej finančnej situácie slovenských železničných firiem, ktorým aj vlani musel štát pomáhať obrovskými finančnými injekciami. Hoci išlo „len“ o pôžičky, vrátiť ich dokážu iba železnice, ktoré budú mať koho a čo prepravovať. A ktorých poplatky za dopravnú infraštruktúru budú spravodlivé v porovnaní s poplatkami autodopravcov. Predseda vlády napokon zvolil riešenia, ktoré vychádzajú v ústrety aj autodopravcom. Zníženie spotrebnej dane na naftu im vyrovná zvýšenie poplatkov za cesty. Z hľadiska celkových nákladov sa ich ekonomická situácia nezhorší. Naopak, autobusové firmy, ktoré už stihli zdražovať, by mali ceny lístkov vrátiť naspäť. Národná diaľničná spoločnosť a SkyToll dostali mesačný odklad. Mali by ho využiť, lebo elektronické mýto je správne riešenie. Autor je ekonomický novinár