Vlastné myslenie už nie je v móde

Priamo úmerne so zvyšujúcim sa počtom vysokoškolákov rastie množstvo tých, čo si štúdium zjednodušujú kopírovaním bakalárskych, diplomových, dizertačných, habilitačných prác. Buď celých, alebo ich častí... V súčasnom akademickom roku však má takýmto praktikám odzvoniť. Svetlo sveta totiž uzrel centrálny systém záverečných prác. Štvrtina študentov vo Veľkej Británii v prieskume z roku 2004 priznala, že sa dopustila plagiátorstva. Aj keď na Slovensku sa takýto prieskum nerobil, iba veľkí optimisti by sa zrejme nazdávali, že by sa skončil lepšie. Ani jedna z vysokých škôl síce oficiálne nepriznáva, že by sa u nich také čosi dialo, no intenzita, s akou spúšťajú antiplagiátorské systémy, svedčí o tom, že problém je vypuklejší, ako je ktokoľvek ochotný verejne priznať. Veď aj programy na odhaľovanie odkopírovaných prác slúžia podľa predstaviteľov univerzít iba ako prevencia. Podstatné však je, že väčšina škôl vyštartovala do boja proti plagiátorstvu. Kontrola centrálnym registrom Kým doteraz si každá škola riešila tento problém samostatne, od prvého septembra 2009 platí metodické usmernenie ministerstva školstva o bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní záverečných prác. Vysoké školy teda budú v tomto akademickom roku prvý raz povinné vkladať záverečné práce do Centrálneho registra záverečných prác (www.crzp.sk). Údaje bude zhromažďovať podľa jednotlivých odborov Centrum vedeckotechnických informácií, ktoré je zároveň gesčným pracoviskom na spracovanie podkladov z jednotlivých škôl. Antiplagiátorský systém funguje podobne ako internetové vyhľadávače Google či Yahoo. Počítačový program vyhľadáva vety a frázy, porovnáva ich s ostatnými prácami a napokon vyhodnotí percentuálnu zhodu. Výsledok 10 až 20 percent znamená, že práca je takmer výlučne originálna. Naopak, pri hodnotení nad 80 percent býva vysoko pravdepodobné, že ju študent odkopíroval. Počítač zároveň vyznačí, ktoré pasáže „ukradol“ a odkiaľ pochádzajú. Mieru previnenia nakoniec vždy posúdi pedagóg. Originalita s ručením obmedzeným Priekopníkom boja proti kopírovaniu vysokoškolských prác v našich zemepisných šírkach je Masarykova univerzita v Brne. Databáza obsahuje okolo pol milióna dokumentov, systém už odhalil približne 150-tisíc podobností. Program obsahuje plnotextové i tematické vyhľadávanie, dokáže nájsť plagiáty medzi anglickými, českými a slovenskými textami. Nevýhodou tohto a ďalších podobných programov je, že síce odhalia zhody textov, ale nie zhody myšlienok. Odhaliť parafrázované plagiátorstvo (keď sa menia kľúčové slová, frázy alebo vety), prípadne mozaikové (využívanie dôležitých fráz, termínov a myšlienok z iných prác) je takmer nemožné. Obmedzenie centrálneho registra spočíva i v tom, že kontroluje iba práce, ktoré sa nachádzajú v jeho databáze. Kým sa nerozšíri aj o knihy a internetové stránky, bude jeho úspešnosť len zdanlivá – obmedzená. Aj keď predstavuje nepochybne veľký krok vpred a kopírovanie myšlienok značne skomplikuje, toto ochorenie vysokoškolského štúdia nelieči. Skutočnou príčinou, prečo študenti, a nielen oni, kopírujú písomné práce iných, je nastavenie univerzitného vzdelávania. Slovensko sa vybralo cestou, ktorá viac ako premyslený a systematický rozvoj vzdelania pripomína skôr nekontrolovanú štiepnu reakciu. Netvorí sa, ale kompiluje Vzhľadom na záplavu študentov a ustavične rastúci počet vysokých škôl, ktoré, vrátane ich pobočiek, existujú pomaly v každom okresnom meste, podlieha hodnota vzdelania inflácii. Kopírovanie cudzích myšlienok vydávaných za vlastné je len jej sprievodným javom. Doba je rýchla, mladí ľudia zväčša v rámci riadneho denného štúdia (!) intenzívne pracujú v platenom zamestnaní a dlhé vysedávanie nad vedeckými textami už v súčasnosti neletí. V móde prestali byť aj vlastné myšlienky. Študenti už v duchu hesla „všetko je na webe“ netvoria, ale kompilujú. A tých, ktorí predsa len tvoria, ostatní často považujú za hlupákov. Načo sa trápiť so seminárnou prácou, keď o tejto téme už predtým napísal ktosi iný? Plagiátorstvo však nie je nič iné ako sprenevera voči poslaniu vysokoškolského vzdelávania. Tým má byť schopnosť učiť sa, samostatne tvoriť, rozmýšľať, prichádzať s novými nápadmi a riešeniami. Ako chceme byť konkurencieschopnou ekonomikou, ak budeme tolerovať kradnutie cudzích myšlienok namiesto toho, aby sme podporovali vlastný tvorivý potenciál? Kopírovanie textov nie je iba výsadou študentov. Stačí zadať do internetového vyhľadávača pár viet z článkov niektorých slovenských novinárov a čitatelia by boli prekvapení, odkiaľ niektoré pasáže pochádzajú...