Monopol na Tatry
Demänovská dolina, Jasná. Vyrastajúce hotely a nové apartmánové domy. Údolie zaplavili autá, ktoré bez hanby parkujú na ktoromkoľvek voľnom štvorcovom decimetri. Úzka cesta z Liptovského Mikuláša je v špičke preplnená, nezriedka aj zablokovaná lyžovania chtivými šoférmi s letnými pneumatikami. Aj toto patrí k realite doliny, v ktorej je údajne najlepšie lyžiarske stredisko na Slovensku. O tom, že Tatry patria medzi naše klenoty, niet pochýb. Namiesto toho, aby sme si ich vážili a starali sa o ne, predali sme ich od jaskýň až po ihličie. Monopol na Tatry dnes vlastní J&T. Lanovky ako strategická zbraň Prostredníctvom svojich firiem začala v roku 2004 v Tatrách investovať finančná skupina J&T. V Nízkych Tatrách, v lyžiarskom centre Jasná, postupne obsadili všetky kľúčové pozície – dva unikátne štvorhviezdičkové hotely Grand a Tri studničky, niekoľko ďalších hotelov ako Ski Záhradky, Liptov a do portfólia pribudol aj Hotel Srdiečko a Chata Kosodrevina nachádzajúce sa na južnej strane Chopku. Ak si turista chce dať počas lyžovania čaj, parené buchty alebo horúcu polievku na Lukovej, Rovnej holi alebo na Bielej púti, neostáva mu nič iné, len využiť jeden z ôsmich bufetov a reštaurácií, kontrolovaných tou istou skupinou. Vo Vysokých Tatrách patria žralokom grandhotely Kempinski, Praha aj Hotel Solisko. Azda najlukratívnejšiu zbraň, ktorou drží J&T v šachu prakticky celý cestovný ruch v doline, predstavujú lanovky a vleky v Nízkych aj vo Vysokých Tatrách. A práve lanovky a vleky sú nielen základným kameňom, ale aj kameňom úrazu akéhokoľvek podnikania v regióne. Neúmerne vysoké ceny skipasov v porovnaní s tým, aké služby klient dostane ako protihodnotu (v hlavnej sezóne stojí jednodňový lístok 29 eur) sú hlavným dôvodom, prečo minulý rok náš druhý najväčší národný park prišiel napríklad o väčšinu ruskej klientely. Ani sa nemožno čudovať, že keď počas sviatkov pristáli na popradskom letisku tri chartrové lety z východu, spravodajské relácie všetkých televízií im venovali takú pozornosť, ako keby nás navštívil prinajmenšom americký prezident. Lanovky a vleky sú v lyžiarskom podnikaní to isté, čo cesty pre dopravcov. Aj majiteľ najlepšieho hotela s bazénom a piatimi druhmi sauny lokalizovaného priamo na svahu môže len veľmi ťažko konkurovať sieti ubytovacích zariadení, ktoré patria tej istej firme ako lanovky. Klienta s limitovaným objemom eur na kreditnej karte v konečnom dôsledku zaujíma celková cena zimnej dovolenky. Najatraktívnejší je hotel, ktorý ponúka ubytovanie aj skipas v jednom balíčku za zvýhodnenú cenu. Tatry mountain resorts ako vlastník hotelov a lanoviek bude mať v tomto konkurenčnom súboji vždy navrch. Národný park na predaj V skutku originálny spôsob, ako dať zelenú najsmelším developerským plánom vymyslel niekto pred voľbami v roku 2006 v Demänovskej Doline. Do obce sa dva mesiace pred hlasovaním prihlásilo na trvalý pobyt 177 ľudí (z nich sa väčšina do šiestich dní po voľbách odhlásila...). Získali pohodlnú väčšinu obyvateľov a za starostu si zvolili neznámeho dôchodcu Ivana Šimka. Ten pôvodne býval vo Vysokej pri Morave, Demänovská Dolina mu však očividne prirástla k srdcu tak, že sa rozhodol svoju chatu premeniť na trvalé bydlisko. V roku 2008 síce Ústavný súd vydal nález, že voľby sú neplatné, tesne pred jeho doručením však už traja z piatich poslancov miestneho zastupiteľstva odhlasovali nový územný plán. Šimko s jeho schvaľovaním odmietol čakať na nové voľby. Keby vraj čakal, ušli by im desiatky miliónov korún z eurofondov. Aj keď ide o očividný podvod, je to, ako sa ukazuje, nezvratné. Argumenty o rozvoji obce sú v tomto prípade úplne irelevantné. Demänovská dolina je lokalita nielen nadregionálneho, ale dokonca až nadnárodného charakteru. Štát si len môže smutne povzdychnúť nad tým, ako je možné, aby traja ľudia robili také závažné rozhodnutia. A občania zasa, nad tým, že si štát len povzdychne... Ošarpaný rezort Aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá, problémom nie je ani tak to pôsobenie finančných žralokov v našich veľhorách. Smutný je predovšetkým fakt, že nebyť ich, dodnes sa lyžiari trmácajú na kopec rozheganými vlekmi a bývajú v hoteloch so socialistickými kachličkami a plastovými kohútikovými batériami. J&T je podnikateľská skupina, ktorá sa správa síce dravo, ale v tomto prípade úplne logicky. A najmä v medziach, ktoré jej dovoľujú zákony tejto krajiny. Od sedemdesiatych rokov sa v Tatrách poriadne neinvestovalo, takže prakticky chátrali. Firmy blízke J&T vstúpili do tejto oblasti ako strategický investor v roku 2004 a do infraštruktúry stredísk investovali okolo 45 miliónov eur. Vo výhľade sú ďalšie projekty približne za 90 miliónov. Macošský prístup štátu k cestovnému ruchu vyprázdnil priestor tým, ktorí oveľa skôr pochopili jeho strategický význam. Kým všetky predchádzajúce vlády (vrátane súčasnej) lákali investorov do automobilového priemyslu či elektrotechniky, to najcennejšie čo na Slovensku máme, zostalo ošarpané a zabudnuté. Z vlastníctva hotelov a pozemkov sa stal lukratívny biznis, ktorý však už nemajú pod kontrolou obyvatelia tejto oblasti. Automobilka sa v princípe kedykoľvek môže zdvihnúť a odísť za lacnejšou pracovnou silou, ak by však boli investície smerovali do turizmu, nebolo by to až také jednoduché. Lanovky a hotely sa prenášajú ťažko. Zmena prístupu, ale neskoro Tatranská klientela sa pre prehnané cenáy a mizerné služby pobrala o krajinu ďalej a my už len chytáme vietor v poli. Investície do cestovného ruchu majú návratnosť 10 –15 rokov, a to by si mal uvedomiť každý podnikateľ v tejto oblasti. Pod vplyvom hospodárskej krízy a drsných skúseností sa zdá, že už aj J&T významným spôsobom mení svoju stratégiu. Tento rok Tatry mountain resorts poskytuje niekoľkým desiatkam hotelov a ubytovacích zariadení v Jasnej 20- až 30-percentné zľavy na skipasy, apartmány v Hoteli Grand sú na predaj a všeobecne cítiť, že aj taký gigant ako J&T si uvedomuje, že bez spolupráce s ostatnými subjektmi sa turistický ruch rozvíjať nedá. Stále tu však zostáva pachuť megalomanstva a snahy ovládnuť región. Nedávnou ukážkou tejto stratégie je nápad postaviť v Tatrách byty pre 500 rodín. Stav, v akom sa nachádza najväčší klenot našej krajiny, je biedny. Žiaľ, ani jedna z doterajších vlád si neuvedomila, v čom je náš potenciál. Chutné krajce odhryzli obyvateľom Tatier podnikateľskí žraloci. Ešte je však čas otočiť kormidlo iným smerom. Inak diaľnice, ktoré budú onedlho spájať východ so západom, povedú do Bohom zabudnutého kraja, kde si namiesto pobytu vo wellness centre môžete v izbe zapnúť ohrievač a s chuťou sa pustiť do rožkov z Tesca.
