Nižšia latka pre vysoké
Dve navrhované jednoduché zmeny v zákone o vysokých školách rozpútali v koalícii búrku. Politická roztržka, ktorú vyvolali národniari, však prekryla podstatu novely. Na prvý pohľad ide o záchranu niektorých študijných programov, ale slovíčkami „predovšetkým“ a „70 rokov“ sa latka vysokého školstva opäť posúva nižšie. Poslanec za Smer Mojmír Mamojka chce takýmto spôsobom riešiť problém s nedostatkom odborných garantov na vysokých školách. Doteraz totiž môže patronát nad študijným programom držať len pedagóg s titulom profesor, ktorý nepresiahol 65 rokov. Súčasný stav podľa autora novely významnou mierou ohrozuje nielen štúdium budúcich študentov, ale aj študentov, ktorí sú už dnes zapísaní na jednotlivé študijné programy a odbory. Po novom má byť veková hranica posunutá na 70 rokov. Niektoré fakulty si nepochybne vydýchnu. Ide im predsa o krk. V skutočnosti sa tým však nič nevyrieši, len sa problém odkladá o päť rokov. Funkcionári vysokých škôl by si radšej mali položiť otázku, prečo nemajú dosť garantov. Sú kritériá na získanie profesúry nastavené dobre? Nie je súťaživosť a neraz aj závisť medzi skúsenejšími pedagógmi natoľko veľká, že potenciálneho konkurenta radšej odpália? A prečo je medzi mladými ľuďmi taký malý záujem o vedeckú činnosť? Hranica 65 rokov dnes naozaj ohrozuje viaceré študijné programy. Nie však preto, že je zle nastavená, ale preto, že problém doteraz nik neriešil. Univerzity zachraňuje legislatíva. Prezident Ivan Gašparovič minulý rok zrýchleným vymenovaním profesorov zalátal diery napríklad na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ale nad priepasťou visia mnohé ďalšie školy. „Opýtajte sa študentov a kolegov pedagógov. Čakajú na to ako na spasenie. Školy aspoň získajú čas,“ tvrdí poslanec Mamojka. Dokedy má však vysoké školy zachraňovať štát? Sú to predsa vrcholné vzdelávacie inštitúcie s nemalým majetkom, istým objemom finančných prostriedkov garantovaných štátom a s prakticky nedotknuteľnou akademickou samosprávou. Po nelegitímnom vyberaní školného na externom štúdiu (aktuálne v Prešove) či rýchlenými titulmi na Trenčianskej univerzite ide o ďalší závažný problém, s ktorým si školy nevedia poradiť. Pripisovať zodpovednosť len im však nie je spravodlivé. Úroveň vysokoškolského štúdia devalvuje najmä vysoký počet škôl a študentov. V Mamojkovej novele je ešte jedna, oveľa nebezpečnejšia zmena. Slovíčko „predovšetkým“ v §2 dáva odborným vysokým školám možnosť poskytovať nielen bakalárske, ale aj magisterské či doktorské vzdelanie. To podstatným spôsobom rúca systém kategorizácie škôl na univerzitné školy, vysoké školy bez zaradenia a odborné vysoké školy. Proces komplexnej akreditácie chce po ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS) hodiť do koša aj poslanec Mamojka, ktorý je zároveň dekanom súkromnej Vysokej školy v Sládkovičove. Za novelu zákona o vysokých školách v prvom čítaní hlasovalo 112 poslancov. To naznačuje, že ju asi napokon schvália. Žiaľ, ak nechceme potopiť mnohé študijné programy s dlhoročnou tradíciou, je toto riešenie nevyhnutné. Okamžite po schválení novely by si však mali všetci zainteresovaní sadnúť za rokovací stôl a navrhnúť systémové opatrenia. Inak sa z vysokoškolského zákona stane trhací kalendár a zo študijných programov večerný kurz pre začiatočníkov.
