Zastupujúci rektor: Musíme upokojiť situáciu

Zatiaľ čo nekonečný príbeh bývalého rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Mečára pokračuje na dekanáte fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov (FSEV), zmohol sa paralyzovaný akademický senát na voľbu zastupujúceho rektora. Od 1. marca bude opraty univerzity až do zvolenia rektora držať profesor Ivan Kneppo. Prorektor z fakulty mechatroniky zvíťazil koncom januára v druhom kole volieb akademického senátu nad kolegom z rovnakého pracoviska, bývalým ministrom školstva docentom Petrom Ponickým. Profesorovi Kneppovi na to stačilo osem z dvanástich hlasov. Toto nízke číslo odráža situáciu v senáte, ktorý nebol pre bojkot zástupcov troch z piatich fakúlt niekoľkokrát uznášaniaschopný. Zo „skamenenia“ ho odkliala až abdikácia ôsmich senátorov a senátoriek a počet zástupcov jednotlivých fakúlt v univerzitnom parlamente sa scvrkol z 26 na 18. Vzdelaní, svedomití a morálni Minister školstva Ján Mikolaj sa na margo nového muža pri kormidle školy vyjadril, že na škole treba predovšetkým odstrániť panujúcu nervozitu. Tento názor zdieľa aj I. Kneppo. „Prioritou mojej práce je upokojiť situáciu na pôde školy,“ povedal pre Slovo. „Budem riešiť problémy spojené s akreditáciou študijných programov a pomocou masovo-komunikačných prostriedkov pravidelne informovať verejnosť, že na Trenčianskej univerzite pracujú aj vzdelaní, svedomití a morálne vyspelí ľudia, ktorí sa nestotožňujú s nevhodným správaním niektorých jednotlivcov.“ Z rektora dekanom Docent Mečár uskutočnenie poslednej z Kneppových priorít neuľahčuje. Z rektorskej stoličky si presadol rovno na dekanskú. A nie hocijakú. Akademický senát ho zvolil za hlavu fakulty sociálnych a ekonomických vzťahov, ktorá je na Trenčianskej univerzite najväčšou a zároveň najproblémovejšou. Mečár sa tým stal tŕňom v oku kolegov z akademického prostredia. Slovenská rektorská konferencia sa ho chystá vyzvať, aby „definitívne odišiel zo školy a nerobil slovenskému školstvu hanbu“. Predchádzajúceho dekana fakulty Daniela Bánociho, kompromitovaného kauzou expresných diplomov, odvolali práve na Mečárov návrh, hoci ho dovtedy ako rektor verejne obhajoval. Medzi náhlym potopením Bánociho a následným zvolením Mečára na jeho miesto možno vidieť určitý vzťah. Bývalý rektor totiž už raz zastával funkciu dekana tejto fakulty. Na jej pôde sa zhodou okolností práve v tom čase zrodili dnešné kauzy celej univerzity. Viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák si zasa povšimol, že ako nový dekan a zároveň ešte stále rektor by si Miroslav Mečár musel menovací dekrét podpísať sám. Všetko mohlo byť inak Keby nebolo keby, boli by sme v nebi a Trenčianska univerzita by nemusela mať problémy s akreditáciami a mohla ostať univerzitou nielen v názve. „Od marca do októbra 2008 sme pripravovali školu na komplexnú akreditáciu. Širšie vedenie aj vedecká rada potvrdili víziu z predchádzajúceho obdobia byť univerzitnou vysokou školou. Podľa toho sme aj prepočítavali ukazovatele KZU (teda kritériá začlenenia medzi univerzitné vysoké školy) 1 až KZU 6,“ vysvetľuje prorektorka pre stratégiu a rozvoj Kristína Zgodavová. „Všetky ukazovatele mali vzostupný trend, iba počet študentov pripadajúcich na jedného učiteľa (KZU 6) bol privysoký. Aj to sme však chceli a mohli počas akademického roka 2009/2010 vyriešiť.“ Vznikli však komplikácie. Z univerzity odišli traja profesori a jedna docentka. Počet uznateľných garantov pre študijné programy druhého a tretieho stupňa začal byť kritický a všetky ukazovatele KZU začali v roku 2009 klesať. „Stav bol výrazne nevyvážený,“ pokračuje prorektorka, ,,približne polovica študentov bola na FSEV, a tá si žila vlastným životom. Právomoci dekanov na Trenčianskej univerzite sú také silné, že presadiť spoločnú stratégiu bolo takmer nemožné.“ Boj na viacerých frontoch V súčasnosti má univerzita iba štyroch profesorov vo veku do 65 rokov a ďalších troch vo vojenských vedách. Aj preto ju nakoniec akreditačná komisia posunula medzi vysoké školy bez zaradenia a dala jej ročnú lehotu na odstránenie nedostatkov. Lehota pomaly plynie a ťarcha zodpovednosti sa presúva na plecia ďalšieho človeka. Dočasne. Boj na viacerých frontoch (akreditácia, obsadenie vedúcich postov, zloženie akademického senátu, škandály, ministerská kontrola) by bol pritom dosť náročný aj na dobre spolupracujúci, zabehnutý a harmonický tím. A tým vedenie univerzity stále nie je. Vytvoreniu priaznivejšej atmosféry neprospieva ani to, že škandály a prešľapy niekoľkých funkcionárov naďalej dokonale zatieňujú a znepríjemňujú prácu ostatných. V tejto situácii bude mať profesor Kneppo veľmi ťažkú úlohu presvedčiť médiá, aby informovali o Trenčianskej univerzite v pozitívnejšom duchu. Zatiaľ totiž na to nie je veľký dôvod.