Slovo čitateľov
Viera pomätencov Ad: Čudný hrdina Stepan Bandera (Peter Greguš) Slovo 7/2010 Banderovci bojovali v jednom šíku s nemeckými nacistami proti všetkým antifašistickým silám na Ukrajine. V rámci jednotky SS Galizien dokonca pomáhali potláčať aj SNP. Medzi ich „lahôdky“ patrilo popravovanie Židov, Poliakov a komunistov. Odchádzajúci prezident Viktor Juščenko banderovcov nedávno zrovnoprávnil s partizánmi. Je normálne, že sa bývalí banderovci dnes tešia tým istým výhodám ako antifašistickí odbojári? Protagonisti oranžovej revolúcie to komentovali slovami: ,,Bojovali predsa za samostatnú Ukrajinu!“ Môžu to myslieť vážne? Veď je nad slnko jasné, že samostatný štát vtedy nemohol vzniknúť. Nacisti považovali celé územie ZSSR za svoj životný priestor. Len pomätenec by mohol veriť, že by Hitler po svojom triumfe na Východe vytvoril nezávislú Ukrajinu a zveril ju do rúk banderovcom, ktorí predtým útočili aj na nemeckú okupačnú správu. Miroslav Pomajdík, Smižany Chýbajúca morálka učiteľa Ad: Diplomovky na kľúč (Michal Feik a Monika Martišková), Klíma nenáročnosti (Michal Majtán) Slovo 4 a 5/2010. V posledných rokoch sa slovenskému školstvu podarilo zvýšiť počet ľudí s maturitou a vysokoškolským titulom. Zainteresovaných však menej trápi, aká cena sa platí za získanú kvantitu. Štúdium jedného absolventa vysokej školy stojí spoločnosť priemerne 15-tisíc eur. Naozaj má byť hlavným kritériom dotovania univerzít počet poslucháčov bez ohľadu na to, aké vzdelanie získajú a aké nájdu uplatnenie? Nie je hanbou štátu, keď mnohí absolventi obsadzujú miesta stredoškolákov, lekárky pôsobia v zahraničí ako opatrovateľky a inžinieri prijímajú manuálnu prácu? Pritom sa vie, že o niekoľko rokov nám budú chýbať napríklad zubní lekári. Pokiaľ ide o tzv. diplomovky na kľúč, v mnohých prípadoch zohrávajú negatívnu úlohu funkcionári katedier a fakúlt. Pre dobré štatistiky sú schopní tolerovať aj ,,nenáročné“, formálne postupy pri previerkach úrovne vedomostí študentov. Slovo urobilo dobrú vec, keď kriticky zhodnotilo stav časti vysokoškolského vzdelávania. Malo by pokračovať v analýzach a odporúčaniach, ako by sa mala klíma nenáročnosti a absencia morálky z najvyšších vzdelávacích inštitúcií čím skôr vytratiť. Ján Pšenica, Nitra J&T využívajú pustatinu Ad: Monopol na Tatry (Michal Feik) Slovo 7/2010 Najprv chcel Tatry predať Američanom ekonomický expert a „prapredok“ Ivana Mikloša, vicepremiér Jozef Kučerák. Nepodarilo sa. Potom hory napĺňali Rusmi Mečiarovi podnikatelia. Napokon prišla kalamita s víchricou ako vystrihnutou z thrillerov o nových zbraniach využívajúcich počasie. Podarilo sa. Popadali stromy, padli aj Vysoké Tatry. Zo Smokovca máme romantický výhľad na popradské paneláky. A z Panorámy na Štrbskom Plese sa môžeme pozerať, ako rýchlik Intercity odchádza do Bratislavy. Domáci dojili a dojili, len zo stád turistov ubúdalo. Až prišli pán J. a pán T. a ukázali, ako sa aj pustatina dá využiť. Čudujete sa im? Duša N. O čo ide Pálovi Csákymu? Ad: Opäť pristihnutý na hruškách (Martin Krno) Slovo 7/2010 Komisár Knut Vollebaek ani iný európsky činiteľ nemá potuchy o tom, o čo ide politikom SMK. Nie sme jediná krajina, ktorá má jazykový zákon. Existuje aj vo Francúzsku a Estónsku, kde dokonca zatvorili školy s ruským vyučovacím jazykom, pritom Rusi tvoria asi tretinu obyvateľstva. Nepotrebovali komisára, aby na to povedal svoj názor, a Rusi nešli vyplakávať do inštitúcií OBSE, že nemôžu v úradoch, obchodoch alebo u lekára používať svoj jazyk. V podobnej situácii ako my je Slovinsko. Je len o rok a pol staršie ako Slovensko, má jazykový zákon, hraničí s Maďarskom, žije tam maďarská menšina. No v tamojších národnostných školách aj v bežnom živote je používanie maďarčiny značne obmedzené. Na adresu Slovinska sa však Péter Balázs neopovážil povedať, že je mladším bratom Maďarska, ktoré treba naučiť európskym móresom a takisto nik neskúma tamojší jazykový zákon. Naši politici robia chybu v tom, že dovolia iným pliesť sa do záležitostí, ktoré sa týkajú iba občanov Slovenskej republiky. Katarína Szászová Z celej kauzy okolo jazykového zákona je pekne vidno, o čo ide politickým predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku. Pála Csákyho už x-krát prichytili pri klamstve a jeho kolegovia sa takisto nedajú zahanbiť vo vymýšľaní absurdít. Zúri u nás hospodárska kríza a má veľmi negatívny dopad napríklad na okresy Rimavská Sobota alebo Veľký Krtíš. Nezamestnanosť sa v nich približuje k 30-im percentám. V týchto regiónoch má početné zastúpenie maďarská menšina, no z úst P. Csákyho, jeho straníckych kolegov či bývalých spolustraníkov združených teraz v Moste-Híde som nezaznamenal ani náznak záujmu riešiť tam ťažkú sociálnu situáciu. Keby sa Csáky nechodil sťažovať do Budapešti, Bruselu a Washingtonu, mohol by využiť svoj politický vplyv na pomoc tamojším ľuďom, z ktorých ho mnohí volia. No zlepšovanie životnej a sociálnej situácie slovenských Maďarov, zdá sa, nie je Csákyho cieľom. On ich radšej zváža autobusmi na dunajskostredský štadión, kde vyvoláva primitívne vášne a hlúpe národné emócie. V. K.
