Filmový sviatok Berlinale
Berlínsky filmový festival dostal aj prívlastok – most medzi dvoma svetmi, ktoré rozdeľovali Európu na západnú a východnú. V začiatkoch býval v centre rozdeleného Berlína, v novom tisícročí sa v roku 2000 presťahoval na Postupimské námestie, na miesta, ktoré pretínal neslávny berlínsky múr. Berlinale je najmladší z trojice najvýznamnejších svetových filmových festivalov. Najstarší je v Benátkach (1932), nasleduje Cannes (1946), berlínsky festival sa konal prvý raz v roku 1951. Na rozdiel od Cannes a Benátok sa zameriava na filmových divákov. Na jubilejné šesťdesiate Berlinale v dňoch 11. až 21. februára ich prišlo vyše 300 000. V hlavnom programe, v najväčšom kine festivalu Berlinale Palast pre 1 600 divákov (filmové plátno má rozmery 17,6 x 8 m), bolo 26 filmov. Hercom a filmovým tvorcom doteraz udelili 27 Čestných zlatých medveďov za prínos do svetovej kinematografie. Toho roku k nim pribudli traja – japonský režisér Joji Yamada a dve nemecké osobnosti – herečka Hanna Schygulla, známa najmä z filmov R. W. Fassbindera (Lili Marleen, Katzelmacher, Berlin Alexanderplatz) a scenárista a režisér Filmového štúdia DEFY bývalej Nemeckej demokratickej republiky Wolfgang Kohlhaas. Po prvý raz v histórii Berlinale sa festival otváral a i končil filmami z Ázie – Oddelene spolu z Číny a O jej bratovi z Japonska. Prvý získal Strieborného medveďa za najlepší scenár (Wang Quan‘an a Na Jin) a je návratom do minulosti v čase nástupu Mao Ce-tunga k moci. Druhý film, ktorý sa odohráva v súčasnosti, uviedli mimo súťaže. Ceny aj pre umelcov z východu Od roku 1951 udelili na Berlinale 70 Zlatých medveďov za najlepší film. Súťaž dlhé roky prezentovala najmä filmy západných kinematografií, niekedy ich bolo až päť z USA. Niekoľkokrát sa stalo, že v súťaži chýbal film z bývalého východného bloku. Potom si však dramaturgovia konečne uvedomili, že dobré filmy neexistujú len v Amerike, Francúzsku, Španielsku. Toho roku súťažilo 20 filmov. Turecko-nemecký film Med o vzťahu otca--včelára a jeho šesťročného syna, ktorý sa končí tragicky, nešťastnou otcovou smrťou, získal Zlatého medveďa za najlepší film a Cenu ekumenickej poroty. Štyri významné ocenenia získali filmy z Ruska a Rumunska. Ruský film Ako som prežil toto leto, ktorý je situovaný na Čukotku, sleduje vzťah dvoch polárnikov nerovnakého veku v nehostinnom prostredí. Získal Strieborného medveďa za kameru (Pavel Kostomatov) a ex aequo za herecké výkony pre Grigoria Dobrygina a Sergeja Puskepolisa. Rumunsko-švédsky film Keď si chcem písknuť, tak si písknem, situovaný do nápravného zariadenia pre mladistvých, si odniesol Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty a Cenu Alfreda Bauera – za nové perspektívy filmového umenia. Roman Polanski, ktorý je v súčasnosti v domácom väzení vo Švajčiarsku, získal za film The Ghost Writer Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Je to príbeh mladíka, ktorý píše memoáre o bývalom anglickom ministrovi. Strieborného medveďa za najlepší ženský herecký výkon putoval do Japonska pre Shinobu Terajima. Film Stonožka sa odohráva v čase japonskej vojny (1940 – 1945) a rozpráva o vojnovom invalidovi a jeho žene. Muž je bez rúk, bez nôh, nehovorí, má funkčné len libido, a tak sa príbeh stal sexuálnou rošádou plnou erotických scén. Najkrvavejší kus všetkých čias Neprávom neocenený zostal film z Bosny a Hercegoviny Na ceste, režisérky Jasminy Žbaničovej o moslimskej komunite v Sarajeve. Z neocenených pripomeňme aspoň filmy: Mammuth (Francúzsko) – príbeh šesťdesiatnika (Gérard Depardieu), ktorý sa vydá na motorke z mladosti na cestu za spomienkami, Deti sú v poriadku (USA) – o lesbickom páre. Obe ženy majú dospievajúce deti, ktoré sa narodili po umelom oplodnení. Komediálne ladený film príjemne pobavil. Získal Medvedíka Teddyho v súťaži gay a lesbických filmov. Tých bolo uvedených na Berlinale takmer 40. Z nich pripomeniem aspoň ešte jeden - Amphetamine (Hongkong) o vzťahu mladého podnikateľa gaya k heterosexuálnemu plavčíkovi, s ktorým sa postupne zblíži. Lupič (Rakúsko) je o väzňovi, ktorý chodí za lupmi aj z väzenia. Má vynikajúcu fyzickú kondičku a policajtom vždy utečie. Napokon zomiera v aute na diaľnici po zranení políciou. Film Niečo ako gentleman (Nórsko) získal Cenu čitateľov denníka Der Berliner Morgenpost. Hovorí o živote muža prepusteného z väzby, ktorý má dve milenky a kumpánov, s ktorými pokračuje v malých krádežiach. Lovec (Irán) je príbehom policajta, ktorý sa pomstí polícii za smrť ženy a dcéry a je na úteku v nehostinnom prostredí. Shahada (Nemecko), to sú tri poviedky o mladých moslimoch v Berlíne. Novinári vypískali a bučaním odmenili film Žid Süss – Film bez svedomia (Nemecko) o nakrúcaní novej verzie filmu Žid Süss v roku 1939 a o osudoch jeho tvorcov do roku 1946. Puzzle (Argentína) je o päťdesiatničke, ktorá si nudný rodinný život spestruje s puzzle a vyhrá dokonca súťaž v jeho skladaní. Najkrvavejším filmom bol Vrah vo mne, plný drastických, naturalistických scén, o psychopatickom mladom zástupcovi šerifa. Režisér vysvetľoval, že chcel nakrútiť film o vraždách bez efektu. „Chcel som odpudivé vraždenie nakrútiť odpudivo“ – a tak divák vidí doteraz najkrvavejšie zabíjanie na filmovom plátne. Hawl (USA) bol venovaný americkému homosexuálnemu básnikovi Allenovi Ginsbergovi. Prekliaty ostrov (USA) – film Martina Scorseseho s Leonardom DiCapriom sa práve premieta v slovenských premiérových kinách. Aj Slovensko má čím zaujať Slovensko sa tento rok neumiestnilo v Shooting Star medzi desiatkou európskych hereckých talentov, hviezd zajtrajška. Predtým sa presadili Táňa Pauhofová (2007) a Marko Igonda (2008). Tento rok zaujal český herec Kryštof Hádek vo filme 3 sezóny v pekle režiséra Tomáša Mašína, nakrútený v česko-slovenskej koprodukcii, ktorý čaká na premiéru v slovenských kinách. V hlavných úlohách uvidíme slovenských hercov Martina Hubu, Ľuboša Kostelného, Táňu Pauhofovú, Ľubomíra Pauloviča a Julianu Johanidesovú. Na Berlinale sa divákom zo strieborného plátna prihovorili aj ďalší slovenskí herci. A to v českom filme Kawasakiho ruža režiséra Jana Hřebejka, ktorý získal Cenu ekumenickej poroty za najlepší film sekcie Panorama a Cenu C.I.C.A.E., Medzinárodnej organizácie kín filmového umenia zo sekcie Panorama. Film má 9 nominácií na Českého leva. Slovensko sa na filmovom trhu na Berlinale zúčastňuje od roku 2006 v spoločnom stánku s Českom, Poľskom a Slovinskom, Maďarsko malo samostatný stánok. Tohto roku sme sa predstavil filmami mladých režisérok – Líštičkami Miry Fornayovej, uvedené vlani na MFF v Benátkach a filmom Laury Sivákovej Nebo, peklo..., zem. Slovensko sa po prvý raz zúčastnilo aj na koprodukčnom trhu. Režisérka Mira Fornayová ponúkla najnovší pripravovaný projekt – Môj pes, zabijak. Zúčastnili sme sa aj na tréningovom programe a súťaži pre scenáristov Script EAST. Zuzana Belková predstavila projekt Polystyrene, víťazný scenár vlaňajšej Ceny Tibora Vichtu. Na Berlinale sme sa zúčastnili v roku 1968 koprodukčným slovensko-francúzskym filmom Muž, ktorý luže režiséra Alaina Robbe-Grilleta, za ktorý získal Jean-Louis Trintignant Strieborného medveďa za najlepší mužský herecký výkon. Najúspešnejším rokom Slovenska na Berlinale bol 39. ročník festivalu v roku 1989. Film režiséra Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980), dlhé roky uložený v trezore, získal dve ceny – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu a Osobitné uznanie novinárskej poroty FIPRESCI. V tom roku sme úspešne bodovali aj v súťaži krátkych filmov. Jaroslava Havettová si z Berlinale odniesla Strieborného medveďa za animovaný film Údel a v programe sme mali ďalšie dva filmy – Obrazy starého sveta režiséra Dušana Hanáka a Vlakári režiséra Juraja Lihosita. V rokoch 1951 až 2010 na Berlinale uviedli 18 slovenských a koprodukčných filmov, ktoré získali päť cien. Pripomeňme z nich aspoň filmy Pomocník, Tretí šarkan, Zakázané uvoľnenie, Sýkorka, Keď hviezdy boli červené, Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, Krajinka. Naposledy sme mali v súťaži koprodukčný film v roku 2007 – Obsluhoval som anglického kráľa (réžia Jiří Menzel), ktorý získal Cenu FIPRESCI. Autor je filmový kritik
