Keď majster Mossad zatne vedľa
Len čo upratovacia služba v utorok ráno 19. januára opustila druhé poschodie hotela Al Bustan Rotana v Dubaji, do izby číslo 230 nenápadne vkĺzla skupina piatich ľudí. Izbu mal prenajatú jeden z vodcov militantného krídla palestínskeho hnutia Hamas Mahmúd al-Mabhúh. O necelú polhodinu vošiel dnu aj samotný Mabhúh. Desať minút na to záhadné osoby opustili izbu, ihneď odišli na letisko a odleteli rozličnými smermi. Upratovačka našla na druhý deň Palestínčana mŕtveho. Krvavá škvrnka na vankúši Malo to vyzerať ako náhle zastavenie srdca. Na nočnom stolíku ležala škatuľka s liekmi, v izbe nebol ani náznak zápasu, na mŕtvom nebolo vidieť nijakú ranu. Až po dôkladnejšej obhliadke sa zistilo, že má na viacerých miestach stopy po elektrickom šoku a že bol nadrogovaný sedatívami. Na vankúši navyše objavili malú škvrnu od krvi. Atentátnici ho zrejme použili na zadusenie svojej obete. Vzhľadom na Mabhúhovu povesť bolo logické, že už od začiatku sa jeho usmrtenie pripisovalo Izraelu a jeho povestnej spravodajskej službe Mossad. Tá podobným spôsobom zlikvidovala už niekoľkých predstaviteľov palestínskeho hnutia odporu. Lenže, v tomto prípade aktéri zrejme podcenili dubajskú políciu. Zo záznamov pasovej kontroly a zo záberov bezpečnostných kamier v hoteli a na letisku dokázali postupne rekonštruovať celý priebeh vraždy, ako aj to, čo jej predchádzalo a čo nasledovalo po nej. V krátkom čase sa teda potomkovia pastierov tiav a oviec vypracovali natoľko, že vedeli identifikovať aj veľkú skupinu pôvodcov atentátu. Ich fotografie a mená potom zverejnil Interpol a označil ich za osoby hľadané dubajskou políciou. Vypožičaná identita Vtedy nastal druhý šok. V Dubaji sa väčšina páchateľov preukázala platnými pasmi. Vystupovali ako občania rozličných európskych štátov a Austrálie, pričom niektorí žili v Izraeli. Lenže keď sa informácia o skupine atentátnikov dostala na verejnosť, hľadané osoby sa prihlásili a vyhlásili, že s tým nemajú nič spoločné. A podľa fotografií aj ich mená patrili iným ľuďom. Tak vzniklo podozrenie, že Mossad si identitu niektorých osôb jednoducho „vypožičal“. Izraelské médiá potom priniesli výpovede postihnutých. „Som v šoku. Zverejnený pas je môj, ale Izrael som neopustil dva roky a v Dubaji som nikdy nebol,“ vyhlásil jeden z údajných atentátnikov, Brit Paul John Keally. „Keď mi došlo, že použili moju totožnosť a moje meno, chodil som do kruhu ako zombie. Ráno som sa zobudil a náhle sa z môjho života stal špionážny film,“ konštatoval a dodal, že má teraz obavy, aby sa nestal terčom pomsty. Ďalší Angličan Melvyn Adam Mildiner sa domáha vysvetlenia u úradov a hľadá spôsob, ako očistiť svoje meno zverejnené v súvislosti s vraždou po celom svete. Austrálčan Adam Korman žijúci v Tel Avive, ktorý nikdy Dubaj nenavštívil, označil takýto postup za nezodpovedný. Zdôraznil, že ten, kto to urobil, porušil jeho ľudské a individuálne práva. Zneužitie pasov pochopiteľne vyvolalo v dotknutých krajinách pobúrenie. Austrálsky premiér Kevin Rudd si predvolal izraelského veľvyslanca a povedal mu, že každý štát, ktorý sa podieľa na použití austrálskych pasov na vraždu, stretne sa v tejto krajine s pohŕdaním. Európska únia sa zmohla len na „dôrazné odsúdenie“ zneužitia identity svojich občanov bez toho, aby ukázala prstom na Izrael. Jedinou narážkou na súvislosť bola poznámka šéfky diplomacie EÚ Catheriny Ashtonovej, že „vražda nemôže byť cestou k mieru“. Iba prezident Nicolas Sarkozy použil silnejší slovník, keď vyhlásil: „Francúzsko dôrazne odsudzuje, čo nie je nič iné, iba vražda.“ Gordon Thomas o pozadí Príležitosťou, aby poodhalil niečo z kuchyne Mossadu sa prípad stal pre experta Gordona Thomasa a jeho niekdajšieho šéfa Meira Amita. „Prvý raz som Amita stretol v roku 2001 a prostredníctvom neho som hovoril so špiónmi Mosadu (nazývajú ich Kac) a nakoniec aj vrahmi (Kidon), ktorých meno je odvodené od hebrejského slova bajonet. Pomohli mi napísať jedinú knihu schválenú priamo Mossadom, Gideonovi špióni.“ Amit, ktorý zomrel v júli 2009, mu vraj povedal, že kniha „hovorí o tom, ako to bolo a ako to je“. Pre Thomasa teda nebol problém uviesť v novinách The Telegraph, že vlani sa al-Mabhúh dostal na čelo čierneho zoznamu Mossadu a že každá takáto osoba musí prejsť schvaľovacím procesom zaužívaným už pol storočia. Na konci nesmie chýbať šifra samotného premiéra. „Na takomto dokumente s menom Mahmúda al-Mabhúha musel byť podpis Benjamina Netanjahua. Tento fakt, rovnako, ako každý aspekt operácie vykonávanej Kidonom, rozhodne poprie hovorca vlády,“ poznamenal Thomas. Izraelská vláda sa k prípadu nevyjadrila, ale fakt, že svoju účasť nepriznala, ale ani nepoprela, hovorí sám za seba. Že išlo o operáciu Mossadu, podľa nemeckého denníka Die Welt nepriamo priznal minister obrany Ehud Barak. Izraelskej televízii sa podarilo zachytiť konverzáciu popredných politikov na oslavách narodenín ministra obchodu Banjamina Eliezera. Na záberoch sa prezident Šimon Peres sťažuje, že Sarkozy robí problémy pre „tú vraždu“. Na to Barak odpovedal: „Nijaká vražda, cielené zabíjanie!“ Britský denník Daily Mail zasa tvrdí, že členom komanda, ktoré zavraždilo Mabhúha, po návrate z operácie osobne zagratuloval premiér Netanjahu. Postoje izraelských médií Na základe doteraz zverejnených faktov viaceré noviny žiadajú dôkladné prešetrenie celého prípadu. „Spravodajská služba bola bezchybná, vykonanie akcie tiež, komando sa bezpečne dostalo do Dubaja i späť, všetko klapalo ako hodinky. Žiaľ, aj bezpečnostné kamery,“ ironizoval denník Ma´ariv. Niektorí hovoria o zlyhaní rozviedky, iní idú ešte ďalej a poukazujú na poškodenie povesti krajiny vo svete. Denník Ha´arec konštatuje, že ak má akciu na svedomí naozaj Mossad, mal by odstúpiť jeho šéf Meir Dagan. Bývalý vysoký predstaviteľ Mossadu Rafi Etan pripustil, že táto organizácia urobila vážnu chybu, ak sa preukáže, že zneužila identitu existujúcich ľudí. Zároveň naznačil, že mohlo ísť aj o inú tajnú službu, ktorá chcela Mossad zdiskreditovať. Bradley Burston, častý kritik izraelskej politiky, prichádza na stránkach denníka Ha´arec so sarkastickým názorom a vyslovuje sklamanie nad tým, že Izrael už nie je krajinou, do ktorej sa kedysi prisťahoval. „V časoch, ako sú tieto, závidím ľuďom, čo vášnivo, úprimne, celým svojím srdcom pohŕdajú Izraelom. Ak Izrael nenávidíte, zlyhanie a vážna chyba židovského štátu, jeho samoľúba slepota a z nej plynúca deštruktívna politika, vám nezapríčiňujú bolesť, ale potešenie.“ Burston poznamenáva, že bývali časy, keď táto krajina túžila byť riadnym členom svetového spoločenstva, a dodáva: „Keďže nebol schopný poraziť sily, ktoré si želajú vidieť Izrael medzi hlavnými vydedencami sveta, rozhodol sa, že sa k nim sám pripojí. ... Izrael na najvyššej úrovni prijal riešenie, že úloha delegitimizovať židovský štát nesmie byť pridelená cudzincom a amatérom.“ Tobin Harshaw z New York Times sa zamyslel nad tým, aké následky bude mať politická vražda. „Je iróniou, že atentát na Mabhúha môže vytvoriť takú medzinárodnú frustráciu z Izraela pre sťaženie úsilia o regionálnu stabilizáciu a rokovania, že to vyvolá skutočný tlak na skončenie medzinárodnej izolácie Hammasu.“ Incident bez následkov Mnohí sa zhodujú na tom, že väčšina krajín sa odváži len na formálny protest. Jonathan Spyer z novín Jerusalem Post tvrdí, že obavy z diplomatických následkov sú zrejme prehnané. „Doterajšie skúsenosti ukazujú, že diskusie na túto tému majú tendenciu zaradiť podobné akcie do dobre utajovanej kategórie národnej bezpečnosti. Tam, kde štáty majú dobrý dôvod na udržanie zdravých vzťahov, takýmto incidentom zriedkakedy dovolia, aby dlhodobejšie kalili vodu.“ Oveľa konkrétnejší, je Alan Hart, ktorý sa dlhodobo zaoberá Blízkym východom. „Ak sa venujete poriadnemu hazardu, môžete bezpečne vsadiť milión na fakt, že Izrael nebude potrestaný za vraždu Mahmúda al-Mabhúha vykonanú Mossadom. Britský minister zahraničia David Miliband síce označil zneužitie britských pasov ako škandalózne a tvrdil, že vyšetrovanie je v plnom prúde. Lenže, sú tu blížiace sa všeobecné voľby v Spojenom kráľovstve, a to samo o sebe je, žiaľ, dosť dobrý dôvod pre každú z troch hlavných politických strán, aby zabránili akejkoľvek konfrontácii s Izraelom, ktorá by mohla mať následky, najmä pokiaľ ide o židovské dary, podporu vo voľbách.“ Izrael po krátkom mlčaní prešiel do protiútoku a využíva každý vhodný argument. Napríklad, aj to, že Mabhúh tiež cestoval na falošné pasy a že je nemysliteľné, aby Mossad vyslal do Dubaja komando pozostávajúce z takmer tridsiatich agentov. Na základe toho, čo sa objavilo v médiách, komentátori sa zhodujú v dvoch bodoch. Ak za vraždou a zneužitím identity konkrétnych ľudí je Mossad, tak ide o amatérsky čin nehodný povesti, akú si táto tajná služba vytvorila. Ak je cieľom celej akcie skompromitovať Izrael a Mossad, tak ide naozaj o majstrovské dielo s ďalekosiahlym účinkom na svetovú verejnosť. Bez ohľadu na to, kto sa za ním skrýva. Spracované podľa svetových médií
