Ropa nad vodu
Environmentálne uvedomelí občania a vodohospodári sa usilujú zabrániť výstavbe ropovodu do Rakúska cez Žitný ostrov. V stavbe vidia hrozbu pre najväčší európsky prírodný rezervoár pitnej vody. Ropovodné prepojenie Bratislava – Schwechat by sa malo začať budovať v roku 2012. Zo šesťdesiatich dvoch kilometrov potrubia plánujú územím Slovenska viesť zhruba dvanásť. Ročne by ním malo pretiecť dva a pol až päť miliónov ton čierneho zlata. Účel? Diverzifikácia zdrojov, energetická bezpečnosť. Rakúsku projekt zabezpečí prístup k ruskej rope, Slovensku zasa dodávky z Jadranu. Tieto ciele znejú moderne a rozumne. Až na to, že ohrozujú príliš veľa. „Trasa plánovaného ropovodu vedie tesne nad najvýznamnejším vodným zdrojom Rusovce – Ostrovné lúčky. V prípade havárie sa tento vodný zdroj úplne znehodnotí,“ píše hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zenon Mikle v otvorenom liste. Surovina 21. storočia Pre tých, čo myslia na budúcnosť, ropa už nie je nadovšetko. Vyššou kartou sa stala pitná voda. Odhady ekológov o vyčerpaní nálezísk ropy sa rôznia, väčšinou sa pohybujú v rozpätí desiatok rokov. Pitná voda však vystupuje ako strategická surovina už dnes a jej dôležitosť bude rásť. „Voda je surovinou dvadsiateho prvého storočia,“ hovorí aktivista Juraj Smatana z občianskeho združenia Strážov. „Zároveň je to jedna z mála surovín, ktorou je Slovensko obdarené v nadštandardnej miere. Bazén pitnej vody, ktorý sa nazýva aj suchozemská delta Dunaja, je prírodný zázrak a jeden zo slovenských pokladov.“ Pitná voda pod Žitným ostrovom pritom nie je v úplnom bezpečí ani bez ropovodu. Trvalou hrozbou zostáva tamojšia rafinéria. „Už teraz sa okolo Slovnaftu rozkladá živá ropná škvrna, ktorá sa udržiava v určitých hraniciach len činnosťou čerpadiel,“ upozorňuje J. Smatana, ktorému sa spomienky z detstva u starých rodičov v Tomášove spájajú s chuťou vody zmiešanej s ropou. V sedemdesiatych rokoch došlo k havárii a jediná studňa v obci bola kontaminovaná. „Viem, čo to znamená, keď vodu priváža cisterna a nedá sa piť zo studne ani z vodovodu. Nech si hovoria, čo chcú – stopercentne bezpečná technológia neexistuje.“ BVS zverejnila v denníku Die Presse otvorený list, v ktorom sa odvoláva na rakúsky zmysel pre ochranu životného prostredia. Zasiahnu Rakúšania, alebo vláda? Nie je určite na škodu pripomenúť Rakúšanom ich povestné environmentálne cítenie, pre ktoré metali hromy-blesky na Českú i Slovenskú republiku za stavbu jadrovej elektrárne – teraz však ich domáca firma OMV participuje na ohrození európskeho surovinového a prírodného bohatstva lokalizovaného len zopár kilometrov za hranicou susedného štátu. Proti plánovanej trase ropovodu zároveň prebieha podpisová akcia občianskeho združenia Nie ropovodu, ktorá vyzýva na riešenie problému slovenskú vládu a poslancov. „Veríme, že vyhrá zdravý rozum a ochrana prírodného bohatstva nad krátkodobým finančným ziskom z tranzitu ropy,“ píše sa v petícii. Toto posolstvo odráža optimizmus, na ktorý, našťastie, ešte nie je neskoro. Trasa ropovodu zatiaľ nie je pevne stanovená. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pripomína, že potrubie napokon cez Žitný ostrov viesť nemusí. Rezort životného prostredia bol pod vedením Dušana Čaploviča vyslovene proti takémuto riešeniu. Podľa J. Smatanu nechú ropovod ani miestni obyvatelia a samosprávy. Tlak zhora aj zdola poskytuje určitú nádej, že Transpetrol a OMV vezmú pri stanovovaní definitívnej tras do úvahy aj iné ako ekonomické argumenty. Časy, keď Slovensko pohodlne profitovalo z tranzitu ropy a zemného plynu, spolu so svetovými zásobami ropy pomaly, ale isto odchádzajú do histórie. Možno však svitá na nové, v ktorých Slovensko už nebude periférnou tranzitnou krajinou, ale vlastníkom obrovských zásob najdôležitejšej strategickej suroviny v celej Európe.
