Gréci padajú na kolená
Predseda Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) a premiér Giorgos Papandreou konečne našiel acylpyrín na vyriešenie katastrofálnej hospodárskej situácie v Grécku. Zruší sa štrnásty plat! Potom možno príde rad aj na trinásty. A ktovie, či nie aj na dvanásty. Giorgos Papandreou mladší je syn Andreasa Papandrea, ktorý viedol grécku (socialistickú) vládu dva razy. Jeho otec Giorgos starší, zakladateľ politickej dynastie, dokonca trikrát. Ešte ako liberál. Podobne je to s pravicovou stranou Nová demokracia. Konstantinos Karamanlis bol 15 rokov premiérom a desať rokov prezidentom. Jeho synovec Kostas Karamanlis musel po predčasných voľbách začiatkom októbra minulého roka odovzdať kreslo predsedu vlády Giorgosovi mladšiemu. Za všetko môže únia „My nič, do nepopulárnych krokov nás tlačí Európska únia,“ kričí súčasná vláda prostredníctvom spravodajstva štátnej televízie. Už dlhší čas médiá strašia, že ak program PASOK-u Stratégia stability a rozvoja neprinesie želané ovocie, bude treba prijať doplňujúce opatrenia. A už je to tu! Dôchodky sa nezvýšia ani o cent, aj platy vo verejnom sektore majú namále. Únia tlačí a tlačí, my sme pontskí Piláti... A zatiaľ sa iní, tí vplyvní, obohacujú, využívajú krízu. Veď v tomto období sa vyplácajú dlhopisy, ktoré vydala ešte predošlá vláda socialistov predtým, ako ju pred ôsmimi rokmi vystriedala ľudová strana Nová demokracia. V kríze sa ocitol celý svet, ale najmä Grécko. Totiž, keď Grék počuje slovo podnikanie, nevie si za tým predstaviť nič iné ako obchodovanie, či lepšie povedané – kupčenie. Mozog typického obyvateľa krajiny pod Olympom pracuje na plné obrátky, ak ide o to niekoho ošklbať, oklamať alebo rovno podviesť. Samozrejme, ak z toho všetkého bude môcť vytĺcť čosi pre seba. Zábava na účet budúcnosti Okrem toho sa Grék rád zabáva. A to stojí peniaze. Veľa peňazí. Banky už roky vyplácajú spotrebné, vianočné a iné pôžičky, ktoré teraz nemá kto vyrovnať. Každý priemerný Grék potreboval blýskajúce sa auto a vlastný byt. Kto mohol, prenajal ten starý emigrantom. Jeden byt hoci aj desiatim. Nech sa len peniažky kotúľajú. A kúpil si na pôžičky ďalší bytík. Nový, obrovský, určite nad stodvadsať štvorcových metrov. Teraz banky tie nezaplatiteľné byty konfiškujú... Nie sme však v Grécku ešte tak ďaleko. To všetko len visí vo vzduchu ako Damoklov meč, lebo banky ešte stále poskytujú pôžičky na zaplatenie úrokov. Komunisti, ktorí zvyknú vo voľbách získať niečo nad sedem percent hlasov, volajú po odvete za bahno, v akom sa krajina ocitla, ale súčasne hovoria o „rozšírených potrebách robotn?ckej triedy“. A robotník? Keď nemá prácu, sedí pri televízore a nudí sa. A jeho synček si stále pýta peniaze na frapé v kaviarni. Zatiaľ sa nič nedeje Nikto nič nevie vymyslieť, lebo Gréci si už roky vyberajú prácu podľa kritéria, koľko peňazí za ňu dostanú, a nie podľa toho, či majú svoju robotu aspoň trocha radi. Teraz sa však boja o svoju budúcnosť, nemajú perspektívu, lebo nevedia robiť nič iné, ako to, na čo si dosiaľ zvykli, či už vo verejnom, alebo súkromnom sektore. Nejde iba o robotníkov, ale aj o lekárov, učiteľov. Nik nemá svoju prácu rád. Sú takí, čo dôrazne žiadajú radikálne zníženie zbytočného množstva úradníkov. No opatrenia a reformy, ktoré napokon nie sú nijakou novinkou, požierajú stále viac byrokracie. Nie sú peniaze na vyplácanie platov a penzií a pritom kapitalisti, ktorí sú povinní vyrovnávať časť poistenia za svojich zamestnancov, jednoducho ich neplatia. Štát to má tak zariadené, že neexistuje sila, ktorá by ich k tomu prinútila. A nič sa nedeje. Spustili sa však zase štrajky – pod hlavičkou vládnych odborov. Na jednej strane ventilujú hnev ľudí, na druhej oslabujú ich schopnosť vymyslieť niečo účinnejšie. Dobre to má vydumané sociálna demokracia, kapitalizmus je tu navždy. Kto im pomôže? Zatiaľ vláda rokuje o podpore Berlína. Ľudia sa hnevajú, že ich Nemci nenávidia. Časopis Fokus totiž nedávno uverejnil na titulnej stránke bohyňu Afroditu, ktorá robí, hmm, neslušný pohyb. Hovorí sa aj o tom, že Nemecko Grécku nikdy nezaplatilo odškodnenie za druhú svetovú vojnu a Grékov pritom potrebuje ako posluhovačov. Dosiaľ sa argumentovalo výhodnosťou spoločného trhu, ale zo správ sa dozvedáme, že Nemci prestali dovážať grécku kapustu. Niekto ešte vplyvnejší chce, aby sa štáty Európskej únie nadobro rozkmotrili, počnúc ťahanicami s Grékmi. Fámy a skutočnosti sa už ťažko dajú rozoznať. V každom prípade, keď sú zisky menšie ako bývali, je dobré, ak sa ľudia boja a uskromňujú sa. Ešte jedna perlička. Speváčka svetového mena Nana Mouschouriová sa vzdáva svojho poslaneckého platu. Aby bola, podľa všetkého, príkladom pre chudobných. A bohatí? Tým ide len o to, aby nestratili nič zo svojich doterajších privilégií. Výsad nad výsady. Autorka je novinárka žijúca v Grécku
