Výmenný kurz podlieha špekuláciám
Spoločná európska mena zaznamenáva v posledných mesiacoch oproti doláru nie celkom nepodstatné oslabenie. Americký dolár sa od decembra posilnil o viac ako desať percent. Tento pohyb však nevyvolala zvýšená výkonnosť ekonomiky Spojených štátov amerických. Ako o príčine sa okrem problémov Grécka čoraz viac šepká o špekuláciách na devízových trhoch. Známy svetový finančník George Soros v roku 1992 prakticky položil na kolená britskú libru. Pretože ju masívne predával za americké doláre a nemecké marky britská mena sa za dva mesiace prepadla z úrovne 2,01 na 1,69 dolára. Soros na tomto obchode zarobil údajne až jednu miliardu dolárov. V súčasnosti finančný svet zažíva akési déja vu. Vplyvní finančníci a manažéri hedžových fondov sa začiatkom februára stretli na súkromnej večeri a je málo pravdepodobné, že diskutovali len o autách a golfe. Soros na stretnutí údajne vyslovil očakávanie, že americké úrokové miery začnú stúpať. A špekulantov láka práve nemalý rozdiel medzi úročením eura a dolára. Podľa ekonomickej teórie by mal menový kurz odrážať mieru konkurencieschopnosti krajiny v medzinárodnom obchode. Je to však už len teória, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje od skutočnosti. Výmenný kurz je trh ako každý iný – cenu určuje ponuka a dopyt. A ten, kto disponuje obrovskými peniazmi, dokáže podľa potreby hýbať kurzom želaným smerom. Obchody navyše pracujú na princípe finančnej páky, takže stačí zložiť len určitú časť z ich objemu. Ak niekto zarobí, musí iný zákonite prerobiť. Kým špekulanti točia na svetových trhoch miliardy dolárov, čoraz viac firiem denno-denne bojuje o prežitie. Stačí si len spomenúť, aké obrovské problémy spôsobilo vlani Slovensku výrazné oslabenie okolitých mien. Vďaka stabilite na vnútornom trhu eurozóny sme však zasa získali zaujímavé investície, medzi ktorými je nepochybne aj výroba modelu Up! v bratislavskom Volkswagene. Koncom vlaňajšieho leta slovenské médiá palcovými titulkami informovali, ako kríza zlomila slovenské banky. Za výrazným poklesom bankových ziskov pritom nebola ani tak kríza, ako výpadok poplatkov za konverziu meny. Práve poplatky sú vraj dôvod, prečo sa Česká republika neponáhľa do eurozóny. Jej banky v súčasnosti ročne zarobia vraj až 15 miliárd českých korún. Aj to potvrdzuje, že výmenný kurz dnes už nie je nič iné ako biznis a špekulácie. Obchodovanie s menou však nie je trh s televízormi, na ktorom rozhoduje ponuka a dopyt. Výmenný kurz rozhoduje o osudoch tisícov firiem aj občanov bezmocných voči miliardovým operáciám svetových finančníkov. Nie náhodou sa už aj v Bruseli diskutuje o prísnejších reguláciách. Zdá sa, že svet čaká v krátkom čase diskusia o menovej politike. Jedným z riešení môže byť aj spoločná svetová mena. Krstný otec eura a nositeľ Nobelovej ceny Robert Mundell k nej počas svojej minulotýždňovej návštevy Slovenska povedal: „Potreba jednej globálnej meny stále existuje. Bolo by dobré, keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a napríklad spolu s japonským jenom a čínskym juanom vytvorili základ svetovej meny.“
