Malý muž, veľký turkobijca
Kým v Bratislave láka návštevníkov výstava venovaná Turkom, vo viedenskom Belvederi predstavujú muža, ktorý sa spolu s poľským kráľom Jánom III. Sobieskym najviac pričinil o ich odchod zo strednej Európy: princa Eugena Savojského. Miesto nevybrali náhodne. Belveder, ktorý bol Eugenovým viedenským sídlom, sa stal ideálnou kulisou pre rozpovedanie jeho príbehu. Komplex dvoch barokových palácov s rozsiahlou záhradou umožňoval princovi naplno sa venovať svojim záľubám, o ktorých čo-to napovedá aj samotný názov výstavy: Princ Eugen: generál, filozof a milovník umenia. Výstava približuje Eugenov život od detstva a mladosti na francúzskom kráľovskom dvore až po starobu vo Viedni. Steny sál sú popísané jeho vlastnými citátmi, ako aj spomienkami jeho priateľov či neprajníkov. A tak sa návštevník pomaly vnára do rozprávania o princových osudoch a nadobúda dojem, že nie sprievodné texty sú doplnkom výstavy, ale vystavené predmety sú ilustráciami rozpovedaného príbehu. Výstava sa venuje všetkým stránkam Eugenovej osobnosti. Hneď na začiatku ho predstavuje ako geniálneho vojenského stratéga. Prvý krát to dokázal ako 20-ročný v bitke pri Viedni, a potom ešte nespočetne veľakrát v bitkách s Turkami, ktoré viedol až do konca vojny s Osmanskou ríšou v roku 1718. Ďalšie siene Dolného Belvederu a oranžériu venovali tým stránkam života, ktoré robili z Eugena výnimočnú osobnosť. Čestnosť, na ktorú nakoniec doplatil, láska k umeniu a prírode, či zmysel pre humor, neboli v 18. storočí u vojaka úplne bežné. A tak si na výstave pozrieme niekoľko vzácnych kníh z jeho súkromnej zbierky, ale aj obrázky znázorňujúce rôzne exotické zvieratá, ktoré choval v oranžérii a zámockých záhradách. Ťažko si dnes predstaviť, že tento úhľadný park slúžil ako výbeh pre leva, opice či antilopy. Mramorom ozdobené sály naznačujú, že Eugen rozhodne nemal hlboko do vrecka. Viesť vojnu proti Turkom bolo v jeho dobe jedno z najvýnosnejších zamestnaní. Nuž, a možno to bolo aj tým, že neživil rodinu. Výstava neobchádza ani otázku, prečo sa nikdy neoženil napriek tomu, že bol jedným z najžiadanejších slobodných mládencov monarchie. Niekoľko citátov rôznych dám dáva cítiť dohady o jeho homosexualite. Z ich uštipačného tónu však zaváňa skôr zlomyseľnosť ohrdnutých žien. Iné zdroje totiž hovoria o Eugenovi presný opak. Vraj každá sfinga, ktorá sa nachádza v zámockej záhrada, nesie tvár jednej jeho milenky. A stojí ich tu niečo vyše sto. Výstava je prístupná do 6. júna vo viedenskom Belvederi.
