Stratená v krajine efektov
Tento film mohol byť výborný. Spojenie kultového režiséra, štedrého disneyovského rozpočtu, slávnych hercov, pôvabne psychedelickej knižnej predlohy a módneho 3D spracovania sľubovalo vyslovenú chuťovku. Alica, ktorá stratila svoje čaro v labyrinte vizuálnych efektov, sa však do dejín filmu nezapíše. Keby sme si do chodili do kina iba popásť oči na pohyblivých obrázkoch, Alica v krajine zázrakov by sa ihneď zaradila medzi majstrovské diela. Film je po výtvarnej stránke nádherný. Nechýba mu nič z charakteristickej vizuálnej poetiky, ktorá z Tima Burtona urobila módnu značku. Sú tu pokrútené stromy, štýlové kostýmy, malebné detaily aj ponurá pseudoviktoriánska móda. Navyše, fantastično predlohy dalo režisérovi voľnú ruku v obľúbenej „halucinačnej“ estetike. No ošiaľ obrábania rozsiahleho poľa neoraného, ktorým trojdimenzionálny obraz je a zrejme ešte dlho bude, sploštil snímku na audiovizuálne výtvarné dielo. Príbeh sa zrejme stratil po ceste. Autor knižnej Alice Lewis Carroll vedel, prečo posiela do krajiny zázrakov detskú hrdinku. V kontexte detského magického myslenia je absurdná fantastika uveriteľná. Burtonova Alica sa však vracia do králičej nory na sklonku tínedžerského veku. Devätnásťročná žena v krajine detských fantázií pôsobí nedôveryhodne a infantilne. (Hovoriace králiky a zabíjanie drakov riešia desaťroční, adolescenti už majú iné problémy.) Zápletka, v ktorej sa mladá Angličanka búri proti prísnym viktoriánskym mravom, hľadá svoje miesto vo svete a dobrodružstvo v krajine zázrakov jej dodá odvahu na vzopretie nalinkovanej životnej ceste, pôsobí plytko a prvoplánovo. Snaha, aby dejová línia odohrávajúca sa v „realite“, dala fantastickému príbehu nejaké ukotvenie a zmysel, trčí z každého filmového okienka. Tim Burton odôvodňuje svoje rozhodnutie úmylsom prepojiť jednotlivé príbehy základného diela literatúry nonsensu celistvou dejovou líniou. Z kina by sme však vychádzali oveľa spokojnejší, keby dej obsahoval aj dramatickosť, prekvapenie, zaujímavé myšlienky a menej klišéovitý záver. Ani šminkami a počítačom na nepoznanie pretvorené hviezdne tváre Johnnyho Deppa, Heleny Bonham-Carterovej či Anne Hathawayovej, ani skvelá hudba Dannyho Elfmana a špičkové efekty v tomto prípade neodvrátia premenu veľkých očakávaní na veľké sklamanie. (Alica v krajine zázrakov, Alice in Wonderland, réžia Tim Burton, USA, 2010)
