V diplomacii USA bez zmien

Tých, ktorí žili v bláznivej predstave, že zvolenie Baracka Obamu za prezidenta môže byť predzvesťou posunu americkej zahraničnej politiky doľava, trápia teraz znepokojujúce znamenia, že to tak asi nebude, konštatuje časopis Counterpunch. Americký časopis ironicky poukazuje na niektoré trápne momenty. Viceprezidentovi Joeovi Bidenovi sa dostalo počas jeho mierovej misie v Jeruzaleme tradičného privítania, keď Izrael sľúbil, že postaví viac osád na palestínskom území a rezolútne odmietol zastaviť vysídľovanie Palestínčanov z ich domovov. Ako poznamenáva, Hillary ­Clintonovú počas jej misie po Latinskej Amerike síce nevítali pľuvancami, ako viceprezidenta Richarda Nixona v roku 1958, ale zato dostala zopár diplomatických faciek. Brazílsky minister zahraničných vecí Celso Armorim odmietol tlmočiť do Venezuely Clintonovej nepriateľské odkazy, ako i tvrdší postup voči Iránu. Aj britský Guardian v komentári nazvanom Clintonovej faux pas hodnotí jej cestu po Latinskej Amerike a kritizuje predovšetkým jej vyhlásenie, že „krízu v Hondurase sa podarilo doviesť k úspešnému záveru“. Myslela tým zorganizovanie volieb prezidenta potom, čo armáda zvrhla demokraticky zvoleného Mela Zelayu. Voľbám predchádzali represálie proti opozícii a médiám v takom rozsahu, že Európska únia tam odmietla vyslať pozorovateľov. To isté urobila aj Organizácia amerických štátov. Counterpunch poukazuje na fakt, že Čína vyjadrila nespokojnosť so Spojenými štátmi a hlasno protestovala proti ústretovosti Obamu k dalajlámovi. Naďalej pokračuje v prejavoch nespokojnosti, pričom dáva najavo, že sa môže zbaviť amerických štátnych dlhopisov a vyvolať tak v USA finančné problémy. Turci odvolali svojho veľvyslanca z Washingtonu, lebo výbor amerického Kongresu označil masaker Arménov v roku 1916 ako genocídu. Rusko signalizuje vážne rozladenie nad tým, že ministerka Clintonová zamietla vo svojom prejave v Paríži návrh prezidenta Dmitrija Medvedeva na rozhovory o novom bezpečnostnom pakte pre Európu. „Sme proti akýmkoľvek sféram vplyvu v Európe, v ktorých sa jedna krajina snaží ovládať budúcnosť ďalšej,“ povedala. Krátko pred týmto kategorickým tvrdením Poľsko oznámilo, že USA by mohli rozmiestniť rakety Patriot na jeho území, menej ako 50 kilometrov od ruskej enklávy Kaliningrad. Časopis v závere konštatuje, že Obama iba jemne obrúsil ostré hrany Bushovej zahraničnej politiky, zatiaľ čo zachoval, ba dokonca rozšíril tie ciele, ktoré Amerika sledovala v celej povojnovej ére. Zo zahraničnej tlače spracoval Leopold Moravčík