Tatry dostávajú ďalší úder

Návrh novej zonácie Tatranského národného parku (TANAP) z dielne ministerstva životného prostredia vzbudzuje obavy, čie záujmy štát v tejto oblasti vlastne obhajuje. Znižuje sa totiž stupeň ochrany v mnohých lokalitách, čo umožní hospodárske využívanie či zástavbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné.
Počet zobrazení: 1674
13-010-8-ilustracna foto-crustiq-m.jpg

Návrh novej zonácie Tatranského národného parku (TANAP) z dielne ministerstva životného prostredia vzbudzuje obavy, čie záujmy štát v tejto oblasti vlastne obhajuje. Znižuje sa totiž stupeň ochrany v mnohých lokalitách, čo umožní hospodárske využívanie či zástavbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné. Ochranárske združenia aj miestni obyvatelia protestujú. Ak neuspejú, nariadenie vstúpi 1. júna tohto roku do platnosti a príroda bude musieť ustúpiť motorovým pílam, zjazdovkám a turistickým apartmánom. Zníženie stupňa ochrany sa týka aj bezzásahových zón, ponechaných po kalamite v roku 2004 na samovývoj. Keby mali Tatry hlas, možno by si vzdychli – čo je taká prírodná katastrofa proti finančným záujmom? Podpismi proti zonácii Nariadenie vlády o zónach TANAP-u interpretuje Lesoochranárske združenie VLK ako stratu 8 800 hektárov prírodných rezervácií. Bojuje proti nej písaním listov na zodpovedné úrady v Prešove a v Žiline, nedávnou demonštráciou aj podpisovou akciou k hromadnej pripomienke. Do pondelka 22. marca sa k elektronickej pripomienke pridalo takmer šesť a poltisíc občanov. Čo sa im nepáči? Napríklad začlenenie päťdesiatich hektárov lesa v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Belianske Tatry do podzóny Cr. V tejto lokalite sa plánuje rozšírenie lyžiarskeho strediska Ždiar – Strednica. Rezervácia je pritom mimoriadne zachovalý a druhovo rozmanitý biotop európskeho významu. Keď dobrovoľný člen stráže prírody Marek Dulák žiadal o informáciu, aké chránené druhy rastlín a živočíchov sa v oblasti vyskytujú, správa TANAP-u odpovedala, že o tom nemá evidenciu. Napriek tomu vydáva les do rúk staviteľom. O stupeň nižšiu ochranu (zóna B) by podľa návrhu mali dostať NPR Tichá, Kôprová, Javorová, Bielovodská a Suchá dolina. Podzóna Cr by sa mala rozšíriť nad rámec súčasného lyžiarskeho strediska v lokalite Spálený žľab a Solisko, do rovnakej podzóny by mala spadať aj lokalita Pod Surovým hrádkom. „Návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovujú zóny Tatranského národného parku, priamo umožňuje zničenie biotopov európskeho alebo národného významu, vrátane prioritných, a poškodzovanie biotopov chránených druhov európskeho a národného významu,“ píše náčelník Lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč v texte hromadnej pripomienky. Veľhory sú pre všetkých Súčasný vývoj v TANAP-e nie je nepriateľský len voči prírode. Napokon, tú množstvo Slovákov beztak vnímalo a vníma ako niečo, čo existuje bez spojitosti s ich každodenným životom. Paradoxne, práve stavebná horúčka vo Vysokých Tatrách mnohým otvára oči: zatiaľ čo hory a lesy boli pre všetkých, hotely a športoviská, ktoré v Tatrách rastú namiesto stromov, sú iba pre úzku skupinu majetných. Premieňanie verejného priestoru na ihrisko pre bohatú elitu dobre poznáme aj z našich miest a začíname byť na tento jav citliví. „Z Vysokých Tatier sa, žiaľ, stáva snobská záležitosť. Stačí pohľad do minulosti, koľko stravovacích a ubytovacích služieb tu bolo pre obyčajných pracujúcich návštevníkov, a koľko je ich dnes. Dnes si už obyčajný človek návštevu Vysokých Tatier nemôže dovoliť,“ porovnáva čitateľ Slova Peter Miler z Popradu. Kým developeri sa snažia silou-mocou namaľovať na Tatry fasádu St. Moritz, mladí z tatranských osád nemajú dostatok pracovných príležitostí a možnosť uživiť sa predajom tradičných potravín, remeselných výrobkov a prenajímaním menej luxusných privátov s úpadkom tradičnej „obyčajnej“ klientely klesá. Agresívna výstavba devastuje prírodu, za ktorou kedysi chodili do hôr priemerne zarábajúci občania – pretože scenérie a čerstvý vzduch sú, na rozdiel od hotelov a vlekov, zadarmo, no zato s nevyčísliteľnou hodnotou. Čo nám z pokladov prírody zostane, ak nová zonácia vojde do platnosti a developeri sa vďaka nej vybúria, radšej nevedieť. Čo znamenajú zóny? Územie Tatranského národného parku sa člení na zóny A, B, C a D podľa stavu biotopov. Zóna A znamená najvyšší stupeň ochrany prírody, D najnižší. A – Pôvodné, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy. Zóna A, na ktorej platí piaty stupeň ochrany, by mala zostať bez ľudských zásahov – teda bez hospodárskej a stavebnej činnosti. Výrub stromov sa povoľuje len na základe výnimiek. B – Časti územia národného parku, ktoré predstavujú biotopy európskeho alebo národného významu. Lesné hospodárstvo sa realizuje jednoduchšie ako v zóne A. C – Územie národného parku, ktoré predstavuje významné prvky územného systému ekologickej stability, alebo biotopy európskeho či národného významu čiastočne narušené činnosťou človeka. Menej významné časti zóny C sa vyčleňujú do podzóny Cr. V tejto podzóne sa môžeme bicyklovať, pohybovať sa mimo chodníka, jazdiť na koni, lyžovať či organizovať spoločenské podujatia, zbierať rastliny a plody. Tak isto stavať športoviská, zjazdovky a lanovky. D – Časti národného parku intenzívne využívané človekom. Možno tu vyvíjať stavebnú činnosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984