Splnili morálnu úlohu
Nielen odbornej, ale najmä laickej slovenskej verejnosti, ktorá sa aspoň trochu zaujíma o vlastné dejiny, učiteľom, publicistom, verejným, kultúrnym a osvetovým zariadeniam sa ponúka čosi, čo už dávno malo ležať na pultoch kníhkupectiev. Publikácia, ktorá by nemala chýbať ani v jednej škole. Reprezentačná, vyše 200-stranová kniha veľkého formátu Slovenské národné povstanie 1944 je skutočným publikačným činom. Predovšetkým, keď si uvedomíme, koľko literatúry na túto tému popri novátorskej, no skôr odborne zameranej, ale najmä spiatočníckej a doslova neoľudáckej s požehnaním exministerky školstva zo SNS v posledných dvoch desaťročiach vyšlo. Často si kladieme otázku, ako inak primať mládež, aby nekrčila plecami, keď počuje o histórii či o vlastenectve. Kvalitnými dokumentárnymi i hranými filmami v televízii, exkurziami na miesta, kde sa rodili dejiny i naša súčasnosť, aj takýmito peknými knihami. Kto iný sa mal na to podujať, ak nie špecializovaná celoštátna inštitúcia, ako je Múzeum SNP? Samozrejme, v tesnej spolupráci s tuctom významných historikov z Vojenského historického ústavu, Historického ústavu SAV, Slovenskej národnej knižnice v Martine a Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Ak publikácii možno niečo zazlievať, tak to, že nevyšla skôr. Priznáva si to aj jej spoluautor a zostavovateľ Stanislav Mičev, keď v úvode aj ako riaditeľ Múzea SNP pripomína, že takto splácajú svoj dlhoročný dlh voči účastníkom Povstania i širokej verejnosti. Musela to spôsobiť na (ne)kompetentných úradoch šetrnosť na nesprávnom mieste, trestuhodná ľahostajnosť, či rovno nechuť k tomu, aby prostredníctvom modernej knihy prehovorila pravda? Publikácia bez zaužívaných klišé a ideologických podtieňov objektívne zobrazuje nielen samotné vyvrcholenie protifašistického hnutia na Slovensku, ale predkladá širokú dejinnú fresku od mníchovskej zrady v septembri 1938 až po zatknutie členov Tisovej vlády na úteku v Rakúsku priam symbolicky v deň víťazstva Spojencov nad nemeckým nacizmom - 8. mája 1945. Laikovi sa môže zdať, že ide o chronicky známe veci, napriek tomu autori dokážu zaujať faktami, ktoré sa v minulosti z ideologických príčin zamlčovali, alebo sa k nim dopracovali až v posledných rokoch pri skúmaní dodatočne sprístupnených dokumentov. Patria sem pasáže, ktoré približujú niekoľkomesačnú prípravu Povstania po vojenskej, ekonomickej, logistickej i politickej línii. Ľudia sa k nemu pridávali síce spontánne, ale jeho organizátori nenechali nič na náhodu. Dopredu riešili rozličné záležitosti až do prekvapivých podrobností. Samozrejme, mnohé sa nedotiahli, viacerí zlyhali, čo sa odrazilo na vojenskej porážke. Ale k nej došlo až po dvoch mesiacoch urputných bojov! O mnohých jednotlivostiach sa už hovorilo na vedeckých sympóziách, ale v takejto ucelenej forme ich laická verejnosť dostáva až teraz. Navyše v zrozumiteľnom jazyku a s príťažlivou gradáciou. Tu iste treba oceniť hlavného editora, že dokázal prijateľne zjednotiť štýl autorov trinástich pôvodných štúdií. Čitatelia ocenia aj množstvo veľkých dobových fotografií, medzi nimi nemálo takých, ktoré uvidia prvý raz, faksimile najdôležitejších historických dokumentov a novín, mapky s vysvetľovacími textami aj priložené DVD s dokumentárnym filmom. Napriek tomu, že Povstanie nedosiahlo vojensko-strategický zámer otvoriť karpatské priesmyky Červenej armáde, svoj hlavný politický cieľ, a najmä morálnu úlohu splnilo. ,,Ozbrojeným vystúpením sa povstalecké Slovensko prihlásilo k protihitlerovskej koalícii a SNP sa stalo jedným z najvýznamnejších ozbrojených vystúpení európskej protifašistickej rezistencie,“ konštatuje sa v knihe. Hlboká úcta a uznanie patrí všetkým jeho účastníkom, ktorí statočne bojovali za demokraciu a bránili suverenitu Slovenska proti nemeckým votrelcom. (Stanislav Mičev a kol.: Slovenské národné povstanie 1944, Múzeum SNP 2009)
