Tŕnistá cesta reformy zdravotníctva
Americký prezident Barack Obama použil v utorok 23. marca až dvadsať pier, aby podpísal zákon o reforme zdravotníctva. Nie preto, že by na svoj podpis spotreboval toľko atramentu, ale každé pero získalo takto historickú hodnotu a následne sa stalo vhodným darčekom. Prezident vtedy ešte netušil, že oslavuje predčasne. Bezprostredne potom, ako prezident zákon o reforme podpísal, štrnásť štátov podalo na Najvyšší súd USA sťažnosť za porušenie ústavy. Navyše, republikáni sa snažia niektoré navrhované zmeny odmietnuť a namiesto nich navrhujú ďalšie. Experti nepripisujú ich úsiliu veľký úspech, ale je to všetko skôr vyrátané na efekt. Výsledky tohto dlhodobého procesu by chceli zúročiť v novembri, keď sa bude voliť celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Prehraté voľby v Massachusetts Vo štvrtok 25. marca svitla odporcom reformy nová nádej, keď našli v schválenom a podpísanom zákone dve procedurálne chyby a tie zapríčinili, že celý balík legislatívnych zmien sa vrátil späť do Kongresu. Snemovňa totiž pridala do balíka aj študentské pôžičky, ktoré pôvodne neboli súčasťou textu prijatého Senátom. Navyše chýbal tam údaj o finančných nákladoch na ich rozpočet. Pre tieto dva body sa zákon musel vrátiť na opätovné schválenie. Nezrovnalosti objavené po prijatí zákona sú len pokračovaním predchádzajúcich problémov, ktoré sprevádzajú návrh reformy zdravotníctva od začiatku celého schvaľovacieho procesu. Začalo sa to ešte v januári po senátnych voľbách v štáte Massachusetts na uprázdnené miesto po Edwardovi Kennedym, ktorý celé roky bezvýsledne presadzoval prijatie nového zákona o zdravotnom poistení. Lenže, na jeho kreslo zasadol republikán a nepriateľ reformy, čím demokrati prišli o magické číslo „60 kresiel“ umožňujúce im zabrániť, aby ich politickí rivali sťažovali legislatívny proces pomocou rozličných obštrukcií. Istý čas sa zdalo, že návrh reformy zdravotníctva je v koncoch. Problém spočíval v tom, že obe komory Kongresu už prijali zákon o reforme, ale každá s inými pozmeňovacími návrhmi. V takom prípade sa vyžaduje dohadovacie konanie za prítomnosti zástupcov oboch komôr a výsledok ich úsilia musí opäť prejsť schvaľovacím procesom. Lišiacke riešenie Nancy Pelosiovej Demokrati nakoniec našli riešenie. Do Snemovne reprezentantov posunuli návrh schválený v Senáte, čím sa vyhli opätovnému schvaľovaniu zákona v hornej komore Kongresu. Spíkerka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová prišla zároveň s lišiackym riešením v podobe takzvanej zľaďovacej procedúry (bill reconciliation). Používa sa pri schvaľovaní rozpočtových zákonov. Snemovňa pred každým hlasovaním o nejakom zákone schvaľuje totiž najskôr pravidlo, ktorým sa bude riadiť debata a následné hlasovanie o ňom. Preto sa aj v tomto prípade dolná komora zaoberala najskôr týmto balíčkom rozpočtových zákonov a v jeho rámci schválila reformu ako celok. Na to stačila jednoduchá väčšina. V demokracii je teda možné všetko, len treba vedieť, ako na to. Samozrejme, že tento trik rozladil republikánov a objavili sa nové útoky na reformu a jej predkladateľov. Demokrati im pripomenuli, že to boli republikáni, ktorí podobnú taktiku využili v minulosti niekoľkokrát, dokonca aj na schválenie kontroverzného zákona o znížení daní predloženého prezidentom Georgeom W. Bushom. Obštrukcie republikánov nemali zatiaľ želateľný výsledok a veľmi rýchle sa rozplynuli aj nádeje, že zákon vrátený na opätovné schválenie sa nejako podarí zablokovať. Ešte vo štvrtok zákon najskôr schválil Senát a následne aj Snemovňa reprezentantov. Na druhý deň po schválení utekali s ním do Bieleho domu a predložili na podpis. Perá, ktorými prezident „nakreslil“ svoje meno pod schválený zákon dva dni predtým, dostávajú tak kurióznu zberateľskú hodnotu. Pocta Edwardovi Kennedymu Jednou z tých osôb, ktorá hneď po podpise v utorok získala takéto pero, bola aj Victoria Kennedyová, vdova po Edwardovi Kennedym. Senátor sa vyše dvadsať rokov usiloval presadiť reformu zdravotníctva, ale výsledku sa nedočkal. Zomrel vlani v lete na rakovinu, ale o tom, že jeho dlhoročné úsilie je korunované úspechom, sa „dozvedel“ kurióznym spôsobom prostredníctvom svojho syna Patricka, ktorý mu na hrobe nechal rukou písaný odkaz: „Oci, nedokončená záležitosť sa podarila.“ Samotný prezident bezprostredne po podpise zákona označil reformu zaručujúcu zdravotné poistenie takmer všetkým Američanom ako historickú. „Dnes po takmer storočnom úsilí, dnes po vyše rok trvajúcich diskusiách, dnes po sčítaní všetkých hlasov, sa reforma zdravotníctva stáva v Spojených štátoch zákonom.“ Zmienka o takmer storočnom úsilí nebola zveličením. Už Theodore Roosevelt počas svojej predvolebnej kampane v roku 1912 hovoril o poistení pre všetkých. Zdravotným poistením sa zaoberali aj mnohí ďalší demokratickí prezidenti, ako Franklin D. Roosevelt či Harry Truman a koncom 20. storočia neuspel s reformou zdravotného poistenia ani Bill Clinton. Všetci narážali na rovnaký alebo podobný problém. Americká pravica považovala niečo také za „socializmus“, za zásah do slobody jednotlivca napriek tomu, že zdravotné poistenie pre všetkých je v ostatnom civilizovanom svete samozrejmosťou. Vystihol to komentár denníka Washington Post, podľa ktorého je tento zákon prvým náznakom, že vo Washingtone nastávajú zmeny k lepšiemu. „Je to prvý nesporný dôkaz, že Spojené štáty už nebudú outsiderom medzi rozvinutými krajinami sveta. Už nebude platiť, že dopúšťajú, aby mnoho Američanov ostalo bez základného zdravotného poistenia.“ Spojené štáty stále zaostávajú Napriek takémuto optimistickému tónu nemožno povedať, že výsledkom hlasovania v Kongrese je čosi, čo slúži ako vzor pre iné krajiny. Prezident Obama v snahe, aby zákon dostal čo najširšiu podporu, vyšiel v mnohých pasážach v ústrety republikánom. Jeho úsilie ostalo bez pozitívnej odozvy, lebo v Kongrese nedostal od nich ani jeden hlas. Navyše, podľa niektorých boli ústupky republikánom také veľké, že deviati kongresmani za Demokratickú stranu preto odmietli zákon podporiť. Schválená reforma síce rozširuje zdravotné poistenie o ďalších 32 miliónov Američanov, ale ešte stále to bude iba 95 percent obyvateľov jednej z najbohatších krajín sveta. A navyše, stane sa tak až v roku 2019. Napriek týmto nedostatkom treba uvítať fakt, že zákon zavádza povinné zdravotné poistenie a zakazuje poisťovniam, aby odmietali poistenie ľuďom pre ich zlý zdravotný stav. Navyše, vznikne akási burza, na ktorej budú poisťovne zverejňovať svoje ponuky, čo povedie k ich zlacneniu. Očakáva sa, že reforma ušetrí počas desiatich rokov v štátnom rozpočte 138 miliárd dolárov. Barack Obama uspel v Kongrese aj zásluhou prísľubu, ktorý dal skupine konzervatívnych demokratov, že poistenie sa nebude vzťahovať na financovanie interrupcií, tie si budú musieť Američanky zaplatiť z vlastného. Skupinu vedie kongresman Bart Stupak a bez nej by reforma zdravotníctva nezískala v Snemovni reprezentantov 219 hlasov, čo bolo o tri hlasy viac ako požadovaná nadpolovičná väčšina. Keďže demokrati majú v snemovni 235 kresiel, znamená to, že ešte stále je tam veľká skupina nespokojencov, ktorí kritizujú zákon zľava a požadujú vytvorenie štátnej poisťovne. Antikrist Obama Zaujímavé je sledovať vývoj názorov na zákon v americkej verejnosti. Zatiaľ čo bezprostredne pred hlasovaním v nedeľu 21. marca mierne prevládali jeho odporcovia, po podpise prezidentom sa miska váh prechýlila na stranu jeho prívržencov a podporilo ho 49 percent opýtaných. Vyskytli sa aj niektoré zaujímavé prieskumy. Napríklad internetový prieskum (Harris Poll Online) uskutočnený krátko po schválení zákona prezradil, že až 67 percent republikánov považuje Obamu za socialistu a 24 percent tvrdí, že to môže byť práve ten očakávaný a obávaný antikrist spomínaný v evanjeliu. Oveľa nebezpečnejší pre americkú spoločnosť je nárast násilia a vyhrážok adresovaných demokratom, ktorí podporili zákon. Viacerí našli rozbité okná na svojich úradovniach a asi desiatka dostala výhražný telefonát. Nemožno pochybovať, že pod takéto akcie sa podpísala aj vybičovaná atmosféra v čase hlasovania a bezprostredne po ňom. Napokon, aj niektorí poprední republikáni sa nevyhli silným slovám. Neúspešná republikánska kandidátka na viceprezidentku Sarah Pallinová uverejnila na internete výzvu, ktorá sa skôr hodí do lacného westernu: „Neustupujte, radšej nabíjajte!“ Z nárastu násilia a vyhrážok po schválení reformy zdravotníctva vyplýva, že pre niektorých je demokracia vhodná dovtedy, kým môžu pomocou nej presadiť svoje myšlienky a záujmy. Ak demokracia nadŕža iným, neváhajú použiť aj násilie.
