Asfaltový pás zemegule

Ak by sme spojili a rozvinuli všetky európske cesty, omotali by sme Zem okolo pása stokrát. Množstvo asfaltu na nich by pritom mohlo pokryť celé Švajčiarsko. Napriek tomu, že cesty na starom kontinente majú ročne na svedomí 43-tisíc ľudských životov (o zvieratách ani nehovoriac), individuálna automobilová doprava je stále najpreferovanejšou. Pritom myslieť si, že to môže byť lacnejšie alebo rýchlejšie, je veľký omyl. V skutočnosti víťazí pohodlnosť. Rastúca spotreba v celosvetovom meradle automaticky vytvára nevyhnutnosť prepravy tovarov, ktorá nepozná hranice. Skutočné ani pomyselné. Nemožno sa preto čudovať, že cesty a diaľnice sú preťažené kamiónmi a osobnými autami, pretože kupovanie tovaru a cestovanie sa dnes stalo životným štýlom. Dramaticky rastúci objem prepravy môžu znížiť len dva faktory: pokles spotreby alebo revolučná reštrukturalizácia prepravy. Motor rastu ekonomiky V Európe, na Slovensku nevynímajúc, už dlhší čas prebieha diskusia o tom, že súčasný trend zvyšovania intenzity premávky je neudržateľný a blíži sa k saturácii, naplneniu spotreby. V mnohých lokalitách frekvencia vozidiel prekročila plánovanú intenzitu a kapacitne je nepostačujúca. Akokoľvek budeme stavať a rozširovať diaľnice, takýmto tempom nebudú zrejme nikdy dostatočne pokrývať rastúcu intenzitu dopravy. Na druhej strane, predpokladať, že ľudia budú cestovať menej, je nepravdepodobné. Napokon, to ani nie je cieľom. Spoznávať svet sa stáva životným štýlom, napomáha rozhľadenosti, získavaniu skúseností a v nemalej miere aj búra predsudky voči iným kultúram. Cestovať treba. Ale inak. Pre ekonomický rozvoj krajiny, prílev investícií ako aj pre podporu cestovného ruchu je dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra nevyhnutnou súčasťou. Dopravný sektor vytvára v Európskej únii približne desať percent hrubého domáceho produktu a poskytuje prácu viac než desiatim miliónom ľudí. Neželaným vedľajším účinkom je však preťaženie hlavne cestnej a leteckej dopravy, čo má za následok pokles hospodárskej efektivity, nárast spotreby palív a vyššie znečistenie životného prostredia. Dopravný sektor, a to najmä cestné vozidlá, produkuje 28 percent emisií oxidu uhličitého v únii. Cesty jednoducho dominujú. V Európskej únii sa až 44 percent všetkého tovaru prepravuje po ceste, zatiaľ čo podiel námornej dopravy predstavuje 39 percent. Po železnici sa prepraví len približne desatina. Na Slovensku, kde nemáme moria, sa až tri štvrtiny tovaru prepravujú po cestách. Pokiaľ ide o osobnú dopravu, vyzerá prevaha ciest ešte markantnejšie – 81 percent v porovnaní so šesťpercentným podielom železníc a osempercentným pri leteckej doprave. Domnelá flexibilita áut Čo vedie ľudí k cestovaniu autom? Podľa výskumu Steer Davies Gleave je to predovšetkým čas strávený v dopravnom prostriedku a mimo neho (napríklad čakaním). Ak by sa znížil prepravný čas vo verejnej doprave o desať percent, prechod z individuálnej na verejnú bude o 4,6 % vyšší. Pri znížení času o polovicu to predstavuje až takmer štvrtinový nárast. Zaujímavosťou je, že podľa toho istého prieskumu vplyv ceny paliva na zmenu dopravného prostriedku ostáva nevýrazný. Napríklad pri cenovom náraste paliva o 10 percent sa zvýši dopyt po verejnej doprave len o 0,86 percent. Na Slovensku podobné výskumy neexistujú, ale podiel automobilovej dopravy na celkových dopravných výkonoch hovorí sám za seba. Cestovanie autom je výrazne drahšie ako akýmkoľvek iným prostriedkom. Ak zoberieme do úvahy len cenu pohonných hmôt na jednu osobu, je auto dvakrát drahšie. Ešte nevýhodnejšie to vyjde, ak do ceny prepravy započítame aj náklady na kúpu a údržbu vozidla (na čo mnohí zabúdajú). Len pre ilustráciu: Pri cene benzínu 1,2 eura za liter a spotrebe 6 litrov na 100 kilometrov zaplatí majiteľ auta 7 centov za kilometer. Ak zahrnieme do výpočtov aj cenu auta (10-tisíc eur a životnosť 150-tisíc kilometrov), treba prirátať ďalších vyše 6 centov. To je spolu 13 centov. Za takýchto okolností je cestovanie autom takmer trikrát drahšie ako vlakom. Kým vlakový cestovný lístok napríklad z Bratislavy do Levíc stojí niečo viac ako 6 eur, jazda autom po zahrnutí nákladov na kúpu auta je až 17 eur. Ani rýchlosť prepravy ako argument v prospech individuálnej dopravy neobstojí. Na trasách, kde nie je vybudovaná diaľnica, dosahuje priemerná rýchlosť vinou množstva obcí a kolón okolo 65 až 70 kilometrov za hodinu. Šofér sa pritom okrem riadenia (a možno diskusie so spolucestujúcimi) nemôže venovať žiadnej inej činnosti. Do ekonomického myslenia našich vodičov sa však strata času pri šoférovaní už nedostala. Ak by si totiž do cestovania autom zahrnuli priemernú hodinovú mzdu, náklady sa vyštverajú do výšok, ktoré už s rentabilitou nemajú nič spoločné.