Lov v revíroch extrémistov
Na „spomienkových oslavách“ neofašistov 14. marca v Bratislave zaznelo mnoho urážlivých slov na adresu menšín na Slovensku. Ale o odmietaní ich práv zástupcami majority obyvateľstva nepočuť v poslednom čase iba na takýchto pochybných podujatiach. Pritom už dávno nejde len o odmietanie Rómov, zrazu sa objavujú problémy s telesne postihnutými deťmi, či dôchodcami. Najhoršie na tom je, že k podnecovaniu k nenávisti slabších sa uchyľujú niektorí politici v snahe prilákať zopár voličov na svoju stranu. Neváhajú pritom manipulovať s verejnou mienkou a zastrašovať. Vo Veľkom Šariši sa boja detí? Vo Veľkom Šariši mali postaviť štyri sociálne zariadenia rodinného typu pre telesne postihnuté deti. Odmietnutie projektu, ktorý sa mal financovať z európskych fondov, predkladateľov šokovalo. Obyvateľov znepokojovalo to, že osadenstvo sociálneho zariadenia pre telesne postihnutých majú tvoriť väčšinou deti rómskeho pôvodu. A našli sa aj takí, čo tvrdili, že zariadenie sa postupne zmení na reedukačné centrum pre delikventnú mládež. Preto sa spustili petície proti výstavbe a nedávne hlasovanie mestského zastupiteľstva vo Veľkom Šariši tento projekt aj naozaj zastavilo. Nik z predkladateľov projektu, dokonca ani starosta nepredpokladali, že niekomu budú prekážať telesne hendikepované deti z detského domova. Jeden z poslancov pre médiá dokonca povedal, že ich petícia nie je namierená proti deťom ako takým, ale „tam kde sú teraz, je im lepšie“. O tom, že z našej každodennej reality sa vytráca solidarita, svedčí aj druhý príklad. Tentoraz ale v opačnom garde, keď mladí ľudia nadávajú dôchodcom za to, že sú starí. Na sociálnej sieti Facebook, ktorá sa medzi mládežou stala naozaj fenomén, existuje skupina s názvom „Ich revírom je Kaufland... Ich tempo je vražedné... Dôchodcovia!!!“ V diskusii chlapci a dievčatá kritizujú tých skôr narodených za to, že sa pomalšie pohybujú a kupujú lacné potraviny. Skupina má takmer 37-tisíc fanúšikov, ktorí medzi sebou debatujú o dôchodcoch ako o prekážajúcich, nič nerobiacich frflošoch, ktorí sú ochotní ísť pre vidinu ušetrenia niekoľkých centov na opačný koniec mesta, alebo precestovať pol republiky. Celá diskusia je plná príbehov o tom, kde všade a ako sa v obchodoch starší ľudia tlačili a prekážali. Obdobnú skupinu si zriadili aj naši západní susedia v Česku a debatujú tam hádam ešte agresívnejšie. Súčasť volebnej kampane V Českej republike nedávno ministerstvo školstva navrhlo zaradiť k voliteľným predmetom na základných a stredných školách rómčinu ako cudzí jazyk. Okrem výchove k tolerancii má toto opatrenie pomôcť integrovať rómske deti do majoritných škôl. V Čechách a na Morave podobne ako na Slovensku väčšina rómskych detí končí totiž v špeciálnych školách. Návrh na vyučovanie rómskeho jazyka na školách však odmietajú občania, aj samotní riaditelia škôl. A do všetkých týchto podnetov prichádza predvolebná kampaň s politikmi, ktorí potrebujú radikálny elektorát tak v Slovenskej ako i v Českej republike na to, aby sa do parlamentov vôbec dostali. Na Slovensku je takým politikom predseda národniarov Ján Slota, ktorý zatiaľ bombarduje školy vlastenectvom, v Česku okrem extrémistov aj odchádzajúci líder ODS Mirek Topolánek. Ten napríklad voličom sľuboval, že vyrieši problematických poberateľov sociálnych dávok, ktorými sú najčastejšie Rómovia. V predvolebnej kampani ODS upozorňuje na sídlisko Janov v Litvínove, známe početnou rómskou komunitou. Vraj tam žije najviac poberateľov sociálnych dávok a zároveň je tam najviac herní, kde štátne peniaze končia. ODS chce preto po voľbách, v prípade úspechu, vydávať poberateľom sociálnych dávok iba poukazy na nákup potravín a oblečenia. Radikálni politici, radikálne riešenia. Podobné „eso v rukáve“ má odložené aj Richard Sulík zo SaS. Ten chce pre Rómov zaviesť zas ePay kartu, ktorá ich udrží v dostatočnej vzdialenosti od finančnej hotovosti. Naši sociálne odkázaní občania sa tak stanú prví, ktorí budú používať výlučne bezhotovostné peniaze. Prejavy netolerancie Celé toto naháňanie preferencií v revíroch extrémistov netoleranciu v spoločnosti len podporuje. „Ide o veľmi rozšírený fenomén, kde neexistuje nijaká forma sociálnej kontroly voči neznášanlivosti,“ hovorí sociologička Jarmila Androvičová. „Každý akoby môže slobodne nadávať na Rómov, dôchodcov a podobne – nehrozí mu zo strany jeho okolia za to nijaká forma odmietavej reakcie. Považuje sa to za normálne a za deviáciu sa považuje skôr vysloviť niečo také, že by sme sa na Rómov mali dívať ako na rovnocenných. Politici to vedia a prirodzene na to reagujú.“ Toto všetko nám dovoľuje pozerať sa na prejavy netolerancie a neznášanlivosti akoby na súčasť každodennej reality. Otupuje to naše mysle a náš prah toho, čo už je a čo ešte nie je neznášanlivosť, sa posúva nižšie a nižšie. Najhoršie je, že politici to využívajú. A to veľmi nebezpečne. Svojich voličov nevychovávajú, iba sa im snažia zapáčiť. Použijú ich ako vreckovky, do ktorých si vytrú ústa a na ďalšie štyri roky zahodia. A zatiaľ trpia nevinní.
