Karty na stôl!

Britský historik Tony Judt, ktorého text uverejňujeme v tomto čísle, odhaľuje, čo znamenala privatizácia z čias vlády Margaret Thatcherovej. Tá privatizácia, ktorá sa na dlhé roky stala hlavným zaklínadlom neoliberálov a bola aj kameňom mudrcov dzurindovcov – hlavne výpredaj štátneho majetku zahraničným investorom. Predaj verejného majetku do súkromných rúk za úmyselne nízke ceny počas thatcherovskej privatizácie, uvádza Judt, znamenal presun 14 miliárd libier z rúk daňových poplatníkov do vreciek akcionárov a ďalších investorov. K tejto strate treba prirátať ďalšie tri miliardy libier na poplatkoch bankám, ktoré privatizáciu zabezpečovali. Spolu je to suma, ktorá sa rovná ročnému hrubému produktu Paraguaya alebo Bosny a Hercegoviny. Po druhý príklad si poďme do susedného Česka. Valtr Komárek v článku pre Literárne noviny uviedol: „Česká ekonomika nie je stabilizovaná, sme príliš závislí od zahraničných investorov a automobilového priemyslu. Veľa sa hovorí o dlhoch, ale z ekonomiky odteká nielen 77 miliárd, keď pripočítame aj splátky úverov od Európskej investičnej banky. Podstatne väčšie sú dividendy zahraničných vlastníkov českých podnikov, predvlani dostali 166 miliárd korún. K tomu platy zahraničných robotníkov a zamestnancov. Zhrnuté a podčiarknuté: k nám pritekajú priame zahraničné investície v priemere za 200 miliárd korún ročne, ale odliv je azda 260 miliárd a bude sa zvyšovať.“ SDKÚ má dnes plné ústa starostlivosti o peniaze daňových poplatníkov. Nuž nebol by pred voľbami vhodný čas, aby analytici z jej think tankov predložili daňovým poplatníkom podobné čísla ako Judt a Komárek? Koľko stál výpredaj štátneho majetku vrátane oddlženia bánk, koľko dostali sprostredkovatelia a poradcovia. A o koľko ročne prichádzame na dividendách, ktoré odchádzajú zahraničným vlastníkom. Bolo by to oveľa uveriteľnejšie ako presviedčanie, že SDKÚ bola vždy sociálne orientovaná strana a ponúka ešte „sociálnejšie“ riešenia ako súčasná koalícia. V. A. Daniel