Nečakaná skúška zomknutosti
V repertoári osudu nie je nemožný ani náhly tragický odchod početnej politickej špičky jedného štátu. Lebo aj to svet zaznamenal v bezprecendentnej katastrofe z 10. apríla, navždy takto zapísanej do poľskej histórie, ktorá je beztak bohatá na neskutočné zvraty. Tragicky zosnulý prezident Lech Kaczyński vrátil do inštrumentária politiky hlavy štátu mnohé z tradícií a odkazu veľkej minulosti Poľska, keď značne vplývalo na dianie nielen v bezprostrednom okolí, ale aj v širšom geopolitickom priestore. Na domácej scéne sa tento ďalší martýr krajiny príliš podriadil programu a predstavám iba jednej politickej sily. Zrejme sa tým pripravil o žiaduci bezvýhradný rešpekt všetkých napospol. Nemilosrdná smrť to však milosrdne utriedi pre históriu i pamäť národa. Veľkosť tragédie, s ktorou sa musí poľská politická scéna vyrovnať, len zvýrazňuje fakt, že jednou z jej početných obetí je aj potenciálny vyzývateľ nebohého prezidenta v eventuálnom volebnom súboji Jerzy Szmajdzynski, muž zjavnej autority z ľavej strany politického spektra. Jeho kariéru, rovnako ako kariéru maršalka Sejmu a teraz úradujúcej hlavy štátu Bronislawa Komorowského, pomohla kreovať aj ich vlastná uznávaná spôsobilosť obstáť v transformačných procesoch v spoluznení s proeurópskou integračnou perspektívou svojej veľkej krajiny. Ešte pred tragédiou, na prahu predpokladanej neľútostnej kampane, a teda aj súboja predností jednotlivých kandidátov povedal o sebe samom Komorowski ako pretendent Občianskej platformy: „Lepšie dokážem definovať najdôležitejšie ciele pre štát a spoločenstvo. Na rozdiel od Lecha Kaczyńského by som ako prezident nevystupoval v role prívrženca jednej strany. Odlišuje nás aj prístup k minulosti a tradícii. Musíme budovať pocit jednoty a Kaczyński to vedel robiť veľmi dobre. Lenže jednota národa sa nemá tvoriť len na báze hrdosti na minulosť. Jej základom musia byť aj vízie moderného Poľska, silnejšej pozície v EÚ a významnejšej roly v integrujúcom sa svete.“ Z takto definovaného osobného programu už Komorowski ani nemôže vycúvať, tobôž po martýrskom odchode muža, ktorého pozíciu zaujal a ktorého kompetencie musí teraz vykonávať. Je príznačné, že o možných zmenách poľskej ústavy, najmä pre právomoci hlavy štátu, sa nedávno rozvinula diskusia expertov. Pravdaže bez toho, aby vedeli, či sa Lech Kaczyński znovu podujme kandidovať. Za stranu, ktorej kandidatúru prijal, v nej práve Komorowski prízvukoval: „Nechceme vyvolať dojem, že sa prezidentúry dožadujeme, aby sme ju zničili či ohraničili. Budeme mať niekoľko rokov na to, aby sme odskúšali, či problémy, ktoré sme mali v čase tejto kadencie, pochádzali zo zlého textu ústavy, alebo zo zlého charakteru politikov.“ Slová sú to samy osebe tiež osudové, ak by sa v Poľsku vnímali teraz už iba v kontexte skonu Lecha Kaczyńského.
