Väčšina zákonov je mŕtva mašina

Náš štát je kritizovaný za nízku vykonateľnosť práva. Podnet na takéto hodnotenie nevzniká v zahraničí, ale u nás doma, pretože sme si zvykli na to, že naše zákony boli v minulosti stavané dialekticky, a teda boli reálne vykonateľné. Dnes sa ľudia domáhajú toho, čo je v zákone, bez toho, aby si uvedomili, že ide o prázdne slová. Inde vo svete majú túto skúsenosť zakódovanú v krvi, a tak sa domáhajú iba toho, čo je v praxi vymožiteľné, a nie toho, čo je na papieri. Zaujal ma jeden skutočný príbeh v relácii televízie Markíza Paľba. Žena, ktorej bývalý manžel neprispieval na dieťa, povedala: „Ja nechcem, aby šiel do basy. Chcem len to, aby bol zamestnaný a platil alimenty.“ Nešlo teda o „porušenie základných práv a slobôd konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy“. Spoločnosť na mamičku i jej dieťa z pohľadu zákona jednoducho kašle, lebo zákon orgánom verejnej správy nič neprikazuje, a teda voči nej nemá nijaké povinnosti. Rozvedená žena si pritom má za približne 50 eur mesačne splniť povinnosti nielen voči svojej dcérke, ale aj voči spoločnosti, vrátane priamych či nepriamych daní. Prepáčte, mamička, ale riešiť nezamestnanosť vášho exmanžela, či jeho nezáujem pracovať je nad sily nášho zákonodarstva, a tak je vám právo na alimenty nanič... Takto chápem rozdiel medzi právom a zákonnosťou. Ak ako občan vidím globálnu skrivodlivosť a hlúposť, nemám síce zákonnú povinnosť na to upozorniť spoločnosť, ale moje právo mi to dovoľuje a morálka dokonca prikazuje. Andrej Sablič, Michalovce