Silná téma
Podľa väčšiny opýtaných analytikov bude volebná účasť v júnových parlamentných voľbách o niečo nižšia ako v minulých. Po prvých ponovembrových voľbách a volebnom vzopätí v roku 1988 účasť na hlasovaní už len klesá, konštatujú analytici. Dôvod? Chýbajú vraj silné témy. Nuž nebýva každý deň nedeľa, ani november, ani antimečiarizmus. Pôvodne to vyzeralo tak, že rozháraná slovenská pravica staví na antificizmus. Lenže nevstúpiš dvakrát do tej istej antirieky. Rovnaká taktika ako v roku 1988 by nemusela tentoraz priniesť ovocie. Ovocie by však, a nielen vzhľadom na krízu, nemuselo priniesť ani sľubovanie pokračovať v pravicových reformách. Nuž kde vziať témy a nekradnúť? Takže pravica takmer ako jeden muž, iba s rôznymi odtieňmi, stavila v zápase o voliča na sociálne otázky. A to je tá silná téma, o ktorú ide v týchto voľbách. Pravica sľubuje hory-doly, prípadne pravicové strany jedna druhú obviňujú, že sľubujú to, čo nemôžu splniť. A nad tým všetkým horekujú politológovia, analytici a modrotlačiari, akú vedú nevýraznú kampaň. Prípadne sa nájdu takí, čo upozorňujú, že sociálne sľuby nemôžu byť celkom úprimné, lebo na druhej strane váh nie sú zdroje, z ktorých sa sľuby naplnia. Nuž to je tá silná téma, o ktorú by malo ísť – a nielen v týchto voľbách. Ako ufinancovať sociálny štát: aj cez progresívne zdanenie príjmovo najvyšších vrstiev, cez zdanenie dividend, cez majetkové dane... Tu sa sociálne tváriaci pravičiari rýchlo odhalia: až také posvätné zase pre nich záujmy ľudí nie sú. Voličské jadro pravice, napísal český filozof Michal Hauser, „je vždy malé, a preto sa pravicové strany musia naučiť istý trik: nehovoriť o záujmoch, ktoré presadzujú, ale o záujmoch neprivilegovaných a preberať heslá ľavicových strán. Žiadna pravicová strana nemôže byť čisto pravicová.“ Ide o to, aby neprivilegovaní nesadli pravici na lep.
