Táborenie v mestskej divočine
Nový trávnatý koberec na Námestí SNP v Bratislave rozvinuli len deň pred protestnou stanovačkou proti návrhu zonácie Tatranského národného parku. Demonštranti sa teda utáborili na dlažbe. Aj vďaka ich nepohodlnému nocovaniu sa hádam bude môcť tatranská fauna a flóra vyhnúť podobnému kompromisu. Ministerstvo životného prostredia zrejme očakáva, že kamzíky a svište si tiež privyknú na betón. V prípade schválenia návrhu sa hektáre lesov a horských lúk premenia na športoviská a hotely. Dvojdňový protest Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, ktorý svojou prítomnosťou podporili aktivisti organizácií Ekofóra a usporiadateľsky „profesionálny demonštrant“ Alojz Hlina, sa začal v piatok popoludní. Demonštranti rozložili pod nohami bronzových sôch približne osemdesiat stanov. Mestské táborisko ožilo hudbou, štekotom psov, smiechom malých detí a nádejou na odvrátenie ďalšej katastrofy v nášom najstaršom národnom parku. Naprieč politickým spektrom Ochrana prírody patrí k témam, ktoré spájajú. Aj zdanlivo nespojiteľné. „Zonácia sa nepáči takmer nikomu. Proti sú mimovládne organizácie, Slovenská akadémia vied, Výskumný ústav vysokohorskej biológie, Správa a Štátne lesy TANAP-u, vlastníci lesov aj podnikatelia,“ vymenúva náčelník VLK-u Juraj Lukáč. „Ministerstvo však nevedelo menovať jediného vedca či inštitúciu, ktorí by s návrhom súhlasili, okrem seba samého.“ „Návrh zonácie nie je odborný, naopak, zapracovali doňho všetky developerské požiadavky a lesohospodárske sny,“ povedal na tribúne lesník a bývalý pracovník Správy TANAP-u Karol Kaliský. „Tatry by v prípade jeho schválenia definitívne stratili štatút národného parku, tak ako Nízke Tatry.“ Hoci mal byť návrh zonácie už uzavretý, stále je v pripomienkovom konaní. Podľa „ekofóristov“ Juraja Lukáča a Juraja Smatanu (OZ Strážov), ktorých poznajú naši čitatelia z Klubu Nového slova, je to znamenie, že si ministerstvo uvedomilo rozsah protestov a zvažuje ďalší krok. „Sme tu preto, lebo naše pripomienky neberú na vedomie. Vyzerá to však, že sa predsa niečo deje a zonácia napokon neprejde v súčasnej podobe,“ odhaduje Lukáč. Predvolebná polievočka Z plánu preradiť časti najprísnejšie chránených zón TANAP-u do nižších kategórií ochrany prírody a vydať hodnotné územia napospas stavebnému ošiaľu ozeleneli aj niektorí opoziční politici. V jednom z infostánkov bol preto pre nich k dispozícii malý strieborný varič. Mohli si naň prísť prihriať predvolebnú polievočku. Neostal bez práce – veselo na ňom „bublali“ písomné stanoviská politických strán. Na záver protestu sem zavítalo päť odvážlivcov z opozície aj osobne. Plamenná diskusia sa však nekonala. Verejne prihrievaná polievka obsahovala len také ingrediencie, aby všetkým prítomným bez výhrad chutilo. K určitému oživeniu chuti sa odhodlal len podpredseda „obnovenej“ SDĽ Ján Kyselovič, ktorý navrhol model spravovania vecí zelených pomocou tripartity ochranárov, štátu a developerov či vlastníkov lesov. Tatry sú národný symbol a vývoj v nich predznamenáva aj vývoj na ostatných chránených územiach. V dobrom aj v zlom. „Ak by sme to vzdali vo Vysokých Tatrách, tak to už môžeme rovno zabaliť, zhasnúť a odísť,“ dodáva Smatana. Konflikt hodnôt ochrany prírody a rozvoja turizmu, ktorý je v Tatrách prítomný odjakživa, sa môže skončiť dobre len jedným spôsobom: v prospech prírody. Jej elementárna ochrana spája občanov bez ohľadu na stranícku či ideologickú príslušnosť. Existenciu čoraz početnejšej environmentálne uvedomelej verejnosti, ktorá je ochotná nielen podpisovať petície, ale aj opakovane protestovať, či v krajom prípade blokovať, by si mali vo vlastnom záujme všimnúť všetky politické strany. Nie iba opozičné a nie iba pred voľbami. Tragickú bodku za protestom spravil oheň. Kým jeden z najaktívnejších ochranárov Braňo Baláž s manželkou bojovali proti pohrome vo Vysokých Tatrách, postihla ich osobná. V Beňušovciach pri Liptovskej Mare im zhorela čerstvo dokončená a ešte nepoistená ekologická drevenica. Zatiaľ nevedno, či išlo o podpaľačstvo alebo o nešťastnú náhodu. Ak by sa dokázalo, že požiar bol úmyselným zastrašovaním ekologického aktivistu, bol by to na Slovensku vážny precedens. Rozpor medzi záujmovými skupinami by dostal kriminálne rozmery a občianska sloboda náhubok strachu.
