Mnohé exponáty prvý raz na Slovensku
Redakcia Slova požiadala autora scenára výstavy, vedeckého pracovníka Vojenského historického ústavu v Bratislave doc. PhDr. Jozefa Bystrického, CSc., o rozhovor. Čo bolo hlavným zámerom celého projektu okrem priblíženia udalostí pred 65 rokmi, keď sa zavŕšilo oslobodenia Slovenska a ukončila sa druhá svetová vojna na starom kontinente? Chceli sme návštevníkovi priblížiť celkový historický rámec, v rámci ktorého sa Slovensko ocitlo vo víre celosvetového krvavého konfliktu. Preto sa úvodná časť výstavy zoširoka venuje udalostiam, ktoré predchádzali oslobodzovacím bojom. Počínajúc dôsledkami mníchovskej dohody a viedenskej arbitráže v jesene 1938 a končiac Slovenským národným povstaním. Vidno tu texty, dobové fotografie, filmové zábery a kópie archívnych dokumentov, ktoré ponúkajú informácie o účasti armády Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 na vojnovom ťažení po boku hitlerovských vojsk... Áno a tiež informujú o účasti Slovákov a občanov iných národností v zápase národov a štátov protifašistickej koalície za porážku nacistického Nemecka a jeho spojencov. Najmä v radoch československých jednotiek zorganizovaných v zahraničí a v povstaleckých ozbrojených silách. Návštevník sa tu okrem iného dozvie, že vojna s jej ničivými účinkami zasiahla Slovensko už pred Povstaním a oslobodzovacími bojmi. A to bombardovaním vybraných strategických cieľov americkým letectvom. To sa začalo 16. júna 1944 ničivým náletom nad Bratislavou. Hlavnú časť výstavy venujete priebehu a výsledkom jednotlivých etáp bojovej činnosti oslobodzovacích vojsk na území Slovenska. Ako by sa dali charakterizovať? Vojenské operácie zamerané priamo na oslobodenie Slovenska trvali dokopy 226 dní. Na našom území sa začali 20. septembra 1944, keď hranice vo východných Karpatoch prekročili vojská 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu. A skončili sa 3. mája 1945. V ten deň boli oslobodené posledné obce na severozápade Slovenska – Makov a Klokočov pri Turzovke. Postup frontu počas oslobodzovania znázorňujú schémy piatich strategických operácií, ktoré zachytávajú aj napojenie na bojovú činnosť Červenej armády v Maďarsku a Poľsku. Každú z operácií približujeme prostredníctvom mnohých dobových fotografií, záberov z dokumentárnych filmov a kópií tlačovín. Pozornosť návštevníkov si zaslúžia aj zbrane z výzbroje vojsk, ktoré bojovali na našom území, uniformy príslušníkov Červenej armády, 1. čs. armádneho zboru a rumunských vojsk. Záver výstavy dokumentuje odchod vojsk Červenej armády z Československa, ktorý prebiehal od júna do novembra 1945. Ktoré exponáty by návštevník na výstave určite nemal prehliadnuť? Výstava je výnimočná najmä množstvom – takmer štyrmi stovkami dobových fotografií prezentovaných na paneloch a premietacích pultoch, ako aj doteraz neznámymi filmovými zábermi z oslobodenej Banskej Bystrice a Zvolena. Prvýkrát sa na Slovensku vystavuje kópia bojovej zástavy 1. gardovej armády, ktorej vojská už v septembri 1944 oslobodili naše prvé obce, či bojovej zástavy 4. čs. samostatnej brigády, ktorá vznikla vo februári 1945 a vzápätí zasiahla do bojov počas oslobodzovania Liptovského Mikuláša. Vidieť tu aj mnohé trojrozmerné zbierkové predmety, ktoré patrili konkrétnym osobnostiam. Komu napríklad? Ide tu napríklad o sako maršala Sovietskeho zväzu Rodiona J. Malinovského, ktorý počas oslobodzovania Slovenska pôsobil ako veliteľ 2. ukrajinského frontu. Sako maršala Ivana S. Koneva, vtedajšieho veliteľa 1. ukrajinského frontu. Zaujme aj uniforma generálplukovníka Leva Z. Mechlisa – člena vojenskej rady 4. ukrajinského frontu. Kde sa vám podarilo zohnať tieto cenné exponáty? Kópiu bojovej zástavy 1. gardovej armády a uniformy veliteľských osobností Červenej armády nám zapožičalo Ústredné múzeum Veľkej vlasteneckej vojny. Kópia bojovej zástavy 4. čs. samostatnej brigády, uniformy príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a vystavované zbrane pochádzajú z našich zbierok v Piešťanoch, uniforma príslušníka rumunskej armády z Múzea SNP v Banskej Bystrici. Z prezentovaných archívnych materiálov môžu pozornosť návštevníkov zaujať napríklad nariadenia vydané veliteľmi 1., 2. a 4. ukrajinského frontu vo vzťahu k obyvateľom spojeneckého Československa a k povstaleckým jednotkám, ktoré boli vydané v októbri a decembri 1944. Zamerali ste sa pri tvorbe výstavy skôr na pamätníkov, alebo bolo cieľom osloviť viac mladšiu generáciu, ktorej sú tieto udalosti známe už len z učebníc? Výstava je svojím obsahom a formou prezentovania historických udalostí určená pre široký okruh návštevníkov, počínajúc pamätníkmi, ktorým vystavované fotografické, filmové a písomné dokumenty iste ožijú spomienky na udalosti, ktoré prežili pred 65 rokmi, až po mládež, ktorá sa s touto tematikou stretáva na hodinách dejepisu. Žiakov a študentov môže osloviť predovšetkým množstvo dobových fotografií a filmových záberov. Dúfam však, že aj informačná hodnota stručných textov k jednotlivým častiam výstavy. Mnoho však bude závisieť aj od schopnosti lektorov, aký doplňujúci výklad podajú k uvedeným faktom a obrazovým materiálom. Verím však, že sa na to dobre pripravili.
