Comeback Miloša Zemana
Bývalý český premiér a dlhoročný predseda českých sociálnych demokratov sa vracia na politickú scénu. Podľa najnovších prieskumov by jeho Strana práv občanov – Zemanovci (SPOZ) dostala 5,5 percenta hlasov a spolu s ČSSD a KSČM by mohla prečísliť pravicu. Bol som sedem rokov pod tlakom svojich priateľov, aby som sa vrátil do politiky, vyhlásil Miloš Zeman a pokračoval: „Ten tlak neustal, naopak, silnel. Tak som si povedal, dobre, urobím experiment, koniec-koncov, volebná kampaň trvá zhruba pol roka, pol roka ma nezabije.“ Odchod na vrchole Miloša Zemana do čela Českej strany sociálno demokratickej (ČSSD) zvolili v roku 1993, keď mala podporu necelých desať percent voličov. O tri roky na to už získala 26,4 percenta a len tesne zaostala za Občianskou demokratickou stranou (ODS) Václava Klausa. Kým Zemanov predchodca Jiří Horák presadzoval politiku v štýle „ODS s ľudskou tvárou“, Zeman šiel „vláde po krku“ (tento výrok od neho neskôr prevzal Robert Fico). Svojimi výrokmi o „spálenej krajine“ opisoval dôsledky politiky Klausovej vlády. Podarilo sa mu osloviť početnú skupinu voličov nespokojných s dôsledkami ekonomickej transformácie. V roku 1998 už sociálni demokrati pod Zemanovým vedením vyhrali voľby so ziskom 32,3 percenta a zostavili jednofarebnú menšinovú vládu. V roku 2001 ešte počas trvania svojej vlády ohlásil Zeman odchod z čela strany, kam presadil Vladimíra Špidlu, neskoršieho európskeho komisára. V roku 2002 doviedol ČSSD opäť k volebnému víťazstvu (30,2 %) a to napriek tomu, že sa jeho vláda spočiatku musela boriť s rozvrátenými verejnými financiami po Klausovi a prvé dva roky jej popularita prudko klesala. Zeman vo voľbách zvíťazil, a z politiky odišiel. Na úplnom vrchole. Úplne dobrovoľne. A nevrátil sa do nej ani v roku 2003, keď neuspel v prezidentských voľbách najmä vinou vnútornej rozpoltenosti ČSSD. Návrat s nadhľadom Zeman ako politický dôchodca vydal dve knihy: Jak jsem se mýlil v politice (2005) a Vzestup a pád české sociální demokracie (2006). V nich ostro kritizoval čelných predstaviteľov ČSSD – Vladimíra Špidlu, Stanislava Grossa či Petru Buzkovú. Tí určite jeho rozprávaním nadšení neboli. Rozpor so smerovaním strany už pod Paroubkovým vedením vyvrcholil v roku 2007 odchodom zo strany. V októbri roku 2009 priatelia Miloša Zemana založili Stranu práv občanů. Samotný Zeman na jej predsedu nekandidoval a vylúčil aj svoju kandidatúru do Poslaneckej snemovne. O to väčším prekvapením je, že sa v marci tohto roku nechal zvoliť za lídra strany a ohlásil aj osobnú účasť na kandidátnej listine Ústeckého kraja (úmyselne, rovnako ako jeho rival, šéf ČSSD Jiří Paroubek). Odvtedy popularita Zemanovej strany rastie. Ukazuje sa, že politický navrátilec je vo forme, cestuje po krajine a zdá sa, že voličom má čo ponúknuť. Za poldruha mesiaca by už SPOZ prakticky vo všetkých krajoch prekročila prah potrebný na vstup do parlamentu. „Je to stávka na inteligenciu voličov a je to posledná politická stávka v mojom živote,“ uviedol Zeman. Volebný systém a vyššie dane „Zostávam principiálne sociálnym demokratom,“ povedal Zeman. „To, s čím nesúhlasím, je, že vedúci predstavitelia ČSSD nedodržiavajú dohody. To napríklad Jiří Paroubek nevie. Takže som sa nerozišiel so sociálnou demokraciou, ale so súčasným vedením sociálnej demokracie.“ Zemanovci chcú v rámci reformy volebného systému posilniť váhu preferenčných hlasov, ako aj zvýšiť daň z príjmu právnických osôb. „Podnikatelia nepotrebujú zníženie daní, ale zákazky,“ vysvetľuje líder SPOZ. „Pretože ak nemajú zákazky, sú v strate a keď sú v strate, aj tak žiadne dane neplatia.“ Máloktorý politik na Slovensku by si túto tému dovolil čo i len naznačiť. Základnú sadzbu DPH Zemanovci meniť nechcú, zato však daň z luxusného tovaru áno. „Týmto získa štátna kasa 15 až 20 miliárd korún. Ale my tie peniaze nechceme prejesť na sociálne darčeky, my ich chceme investovať.“ Aktuálny vývoj pred voľbami v Česku, ktoré budú koncom mája, ukazuje, že karty môžu výrazne zamiešať aj noví hráči. Na scéne sú až tri nové politické strany: TOP 09 (s populárnym Karlom Schwarzenbergom), Veci verejné (mediálny projekt na spôsob slovenského ANO alebo SOP) a Strana práv občanov – Zemanovci. Ak sa podarí Zemanovcom pritiahnuť nespokojných voličov pravice a nerozhodnutých, môže ľavica získať viac hlasov ako pravica. Ak ale Zemanovci budú bodovať na úkor ČSSD, môže to znamenať nielen víťazstvo pravice, ale aj naštartovanie presunov v rámci ľavicového spektra. „Do koalície nepôjdeme s nikým. Budeme rešpektovať a tolerovať víťaza volieb. Ako podmienku našej tolerancie dáme splnenie bodov nášho volebného programu,“ uzatvára Zeman. Výroky Miloša Zemana O Václavovi Klausovi: Naše vztahy s Václavem Klausom se posúvají od vzájomního respektu k přátelství. To bych před 15 letmi neočekával a velice mě to teší. O novinároch: Prošel jsem od hlubokého pohŕdání k pobavené lehostejnosti. To je schéma, kterou zastávám posledních dva až tri let. O Mirkovi Topolánkovi: „Mirka Topolánka v podstatě k odchodu vyzvalo jeho politické ústředí, tedy Výkonná rada ODS. A já si myslím, i když mám Mirka Topolánka osobně rád, že by nejvíce prospěl ODS, kdyby tuto výzvu vyslyšel. Já bych to alespoň na jeho místě udělal. O Robertovi Ficovi: Robert Fico nedávno na mé chalupě říkal, že lidé nechtějí větší svobodu rozhodování, že lidé chtějí větší peníze na dlaň a větší sociální dávky. Já mu řekl - milý Roberte, já věřím, že alespoň část lidí bude tu větší svobodu rozhodování považovat za důležitou.
