Všetci sme Gréci
Keď sa v spoločnosti sa zvrtne reč na Grécko, všetci sú zrazu zajedno: nebudeme my chudobní doplácať na grécky luxus. V záplave vášní sa stráca cit a ochota hľadať argumenty. Aké jednoduché je nadávať na gréckeho učiteľa, dôchodcu, lekára: tí všetci si žili nad možnosti – a my sa im dnes na to máme poskladať. V podstate sa nemožno čudovať ani „bežnému“ človeku ani „intelektuálovi“. Tak je to v kraji zvykom: ak nám berú z koláča, nadávame na darmožráčov, čo nám z neho ujedajú. Lenže Ivan Mikloš a spol. je iná káva. Bola to jeho kompánia, ktorá nás do eurozóny zatiahla. Bolo že to výhod a medových motúzov. Ako to, že tento Vševedko už vtedy nepredpokladal, že sa vyskytne nejaké Grécko? Dnes nám prezident susedného Česka odkazuje: Máte, čo ste chceli mať! A čo hovorí náš domáci architekt eura? Mikloš obviňuje súčasnú vládu, že koná nezodpovedne, keď sa prispôsobuje a súhlasí s pomocou Grécku ako aj s akciou na podporu eura. Ponúka niečo nové? Ale kdeže, iba to, čo už toľkokrát: euro nepotrebuje pomoc, euro potrebuje reformy, trúbi do sveta Ivan Mikloš a s ním aj celé SDKÚ. Ako to len urobiť, aby sa s jeho návrhmi oboznámili v celej eurozóne, ba v celej únii? Onakvejší politici, ako sú v terajšej koalícii, by už vedeli, kam nadžgať ďalšie automobilky, až by sa im rozšírili zreničky, ak by pochopili, že môžu siahnuť invalidom na penzie a zaviesť, povedzme, desaťcentový poplatok u lekára navyše k doterajším platbám za zdravotnú starostlivosť, teda každú návštevu lekára. A znížiť bohatým dane, to už by bola len povestná čerešnička na krízovej torte... Pravdou je, že s takýmto druhom pyramídovej hry, akú rozkrútili finančné trhy, nemá nik skúsenosti, nik nevie (asi okrem Mikloša), aké je východisko, ani ako sa to všetko skončí. Najväčší pesimisti majú v talóne aj rôzne varianty katastrofických scenárov: nejaký druh kataklizmy. Preto sa nedívajme na Grékov zvrchu. Zdá sa, že dnes sme všetci Gréci.
