Rukojemníkmi Maďarska?

Na stretnutí Klubu Nového slova nedávno zaznelo, že Viktor Orbán už čoskoro, teda na jeseň, bude mať dosť iných starostí, ako sú maďarsko-slovenské vzťahy. Ukazuje sa, že sa s „maďarskou otázkou“ chce vyrovnať ešte predtým, než bude dávať odpočet MMF za pôžičku, ktorá Maďarsko zachránila od bankrotu. Zásadné ťahy začal ešte ako premiér bez vlády. Pritom okrem Slovenska akoby to nikoho netrápilo, ak neberieme do úvahy niekoľko článkov v zahraničnej, najmä českej tlači. Ak však dvojaké občianstvo môžu štáty únie brať ako dvojstranný problém dotknutých krajín, vyhlásenie maďarského parlamentu k Trianonu je svojím spôsobom jednostranné vypovedanie „poslušnosti“, podriadeniu Trianonu. Pri Grécku sa ukázalo, že Európska únia nie je pripravená na ekonomické a menové problémy: ale aspoň koná. Pri Maďarsku – na problémy tohto druhu tiež nie je pripravená – však doslova akoby strkala hlavu do piesku. Na rokovania, zaujímanie postojov, prípadne varovania, akoby bolo dosť času. Keď sa Orbán ujme vlády aj de facto a dvojaké občianstvo aj vyhlásenie výročia Trianonu za Deň národnej spolupatričnosti bude skutočnosťou, rokovať už môže a bude z pozície „dobytého územia“. Slovensko a ďalšie krajiny, ktorých sa to týka, už budú fakticky rukojemníkmi Maďarska. Rukojemníkmi budú najmä maďarské menšiny v týchto štátoch. Orbánovci sa potom môžu snažiť urobiť z nich piatu kolónu. Vtedy už bude Maďarsko držať v šachu celú Európu. Mal pravdu Ján Čarnogurský, keď pri delení ČSFR povedal, že pätnásťmiliónové Československo zaváži viac ako desaťmiliónové Maďarsko. Čarnogurský vie, čo hovorí, čo už zrejme nie je celkom také isté pri Ivete Radičovej, ktorá nás chce ubezpečiť, že Trianon možno zmeniť iba vojnou. Bože, ochráň nás pred tými, ktorí nevedia, čo hovoria. Lebo isto nevedia, ani čo činia...