Archív článkov

Hovorili mu Kráľ Oravy, no volal sa ako legendárny český zbojník Babinský. Svojho času panoval aj na mediálnom nebi, v hlbokom socializme, za čias predsedu slovenskej vlády Petra Colotku.

Keď som s profesorom Colotkom robila pred dvanástimi rokmi rozhovor, reč sa zvrtla aj na neho. Či o ňom vedel? No, akože, veď v tom príbehu mal hrať! A ...

Takmer dvadsať mesiacov bol protizákonne vo väzbe advokát JUDr. Martin Ribár. Rozhodol o tom minulý týždeň Ústavný súd SR. Správa o jeho prepustení z väzby nevyvolala nič, rovnaké ticho bolo po jeho prvom článku, ktorý napísal pred mnohými mesiacmi do Právnych listov.

Zadržali ho v akcii Apač, prokurátor aj sudca odobrili jeho uväznenie....

Raz sa mi Milan priznal: Ja vôbec nerozumiem vtipu. Ale viem vysvetliť, prečo je to smiešne. Viem, že na Milana Ftáčnika sa bude spomínať veľa a v mnohých súvislostiach. No ale dnes, keď zomrel, viem, že to nie je vtip a ani by sa nedal vysvetliť.

Milan bol racionálny, analytický, presný, rozhľadený, a predsa sa v tých revolučných dňoch roku...

Čítam vnučke La Fontainovu bájku o sojke. Vyparádila sa pávím perím, a zostala na posmech. Medzi pávmi i medzi sojkami. Vnučka to ešte nevidí, no my áno: vo verejnom priestore sa premávajú vyfintené kŕdle, slová bez významu, významy v šifrách. A ľud z kúta len tak v duchu počíta: a kde je môj hlas, ktorý som odovzdal vo voľbách?

Víťazná...

V jedno augustové popoludnie pílili moji bratia na kozlíku siahovicu na klátiky. Zúbky sa rytmicky zahrýzali do dreva, zasekli sa, len ak niektorý z bratov silnejšie pritlačil. Dozrievali skoré hrušky, v ďateline bzučali včely, v kočíku som si vozila bábiku. Tichý mier.

Len nad hlavami nám zahrmotalo lietadlo. Preletelo nám nad hlavami tak...

Na Deň bláznov sa u prezidentky republiky opäť otočil celý doterajší orloj. Už bez vyčerpaného ministra zdravotníctva Marka Krajčího, ktorý sa cítil bezmocný, lebo tí ostatní, čo ich prezidentka práve do tzv. novej vlády vymenovala, hádzali mu pod nohy polená.

Potkol sa však na Sputniku V, ten odpálil celú vládu. Očkujú ním milióny ľudí, no...

V nehostinnom kraji, kde sa slnko chodieva v lete len otočiť, vypestoval figovník. Dostali sme od neho štep a už nám niekoľko rokov prináša plody. Tie v Gelnici nie vždy dozrejú, náš figovník má úrodu dvakrát do roka.

Jeho záhradka do svahu je osadená jablonkami, slivkami, hruškami, malinami, čučoriedkami, fazuľou, v skleníku mával od skorej...

Od tej hroznej dvojvraždy chceme vidieť do tváre tých s krvavými rukami. Za toto vrahov trest nesmie minúť! Preto sme asi všetci čítali výňatky z trestného spisu, z ktorého bolo jasné, kto je obvinený Marian K.

Minulý týždeň Ján Čarnogurský zavesil na svoju FB stránku iné výňatky z toho istého spisu. Nie sú neznáme, aj tie boli priebežne...

Bol pondelok ráno, zo všetkých novín na nás hľadela neznáma tvár mladého chlapca, všetky médiá hlásili tragickú udalosť. Policajný prezident Tibor Gašpar, vzpriamený, dôkladne upravený v uniforme stál pred kamerami a oznámil: V noci našli vo Veľkej Mači dve mŕtve telá. Pravdepodobne ich smrť súvisí s prácou muža.

Na záberoch z miesta činu sme...

Matovič bol v Paríži. Pozval ho Emmanuel Macron, absolvent prestížnej školy pre budúcu elitu. Ešte cez volebnú noc vraj víťazovi slovenských volieb blahoprial. A on potom dojato pred kamerami líčil, ako z esemesky vycítil, ako je rád, lebo sa už nebude musieť dívať do tých falošných smeráckych očí, ale do čestných a úprimných.

Teraz ho pozval...

V tom horúcom lete 2011 nám 22. júla prebehol mráz po tele. Po prvý raz sme videli obyčajnú tvár človeka, ktorý sa rozhodol mať moc nad životmi. Nad životmi detí! Anders Breivik, vtedy tridsaťdvaročný, odpálil nálož vo vládnej štvrti v Osle. Výbuch zabil ôsmich ľudí.

V meste vypukla panika, videli sme zábery zdesených ľudí, nikto nevedel kto a...

S vnučkou si posielame vzdušné bozky. S deťmi čo najmenej objatí, čo najmenej podaní rúk, čo najmenej osobných stretnutí. Na jar sa nám známe hlasy prihovárali: Zostaňte doma! Infekcia však vyzerala ako z virtuálneho sveta, bola iba číslom. Veľmi nízkym číslom.

Biológ Jaroslav Flégr dával do pozornosti legendu o šachu a zrnku ryže: Indický...

Bola nedeľa, tak o päť minút dvanásť. Na stoloch tejto milej krajiny sa parilo z polievkových mís a v televíznom štúdiu sa prášilo z úst. Podpredseda vlády Richard Sulík sa s bývalým predsedom vlády Petrom Pellegrinim za maskami tak trochu bez jedu zhovárali. Až si Sulík bystro uvedomil, že by to nemuselo vyzerať dobre.

Večer by mohol na FB,...

Ľudia si začali podávať ruky, aby ukázali, že v nich neskrývajú nože. V čase pandémie sa naostro ide v rukavičkách. V politike sú priateľstvá len na aranžovaných spoločných fotkách. Spojenectvá fungujú iba do chvíle, kým sú pre spojencov výhodné. Vzletné reči k tomu sú pre poetky a poetov.

Dnes panuje taká všeobecná nespokojnosť s Igorom...

Zvyčajne si želáme zdravie, no kto zažil, vie, že aj chorobu si vieme dopriať. Spomenula som si, ako som stála pred nemocnicou a čakala v rade na registráciu. Z auta vystúpila moja spolužiačka.

Veľmi ju potešilo, že ma vidí. Že ma vidí tam! Odrazu pocítila, že nie je vo svojom trápení sama. Lebo v nemocnici je človek ako nahý, na všetko...

Do ateliéru Josku Skalníka prichádza Václav Havel. Je december 1989. Najbližšiemu okruhu svojich oznamuje: Ja, ktorý som proti zákulisným rokovaniam, som bol na tajnom stretnutí a prinášam veľmi dobré správy! Námestia boli plné, Marta Kubišová spievala na balkóne: Ať mír dál zůstává s touto krajinou...

A Marián Čalfa, predseda ZO KSČ na Úrade...

Mama stála pri pulte a za sklom vitríny boli na sklenených miskách ľadovky, medovky, štolverky. Lícom som sa šúchala o mamin hubertus a poťahovala ju za rukáv. „Tote, tote!“ A odrazu sa tvár nad hubertusom ku mne sklonila – a nebola to moja mama!

To zdesenie – nielen, že nedostanem „tote“ (cukríky), ale že kde je moja mama? (Tety v obchode sa...

Rozprával sa taký vtip: „Čo majú spoločné Ronald Reagan a Leonid Iľjič Brežnev?“ „Reagan má Spojené štáty a Brežnev má spojené obočie.“

Pamätáme si, Leonid Iľjič bol star. Očeň star! Za mladi podľa fotiek „krasavčik“, no ešte nedorazila móda plastických chirurgov. Tí ruskí robili, čo vedeli. Okolie ho tiež povzbudzovalo. Príliš veľa ľudí bolo...

Mladý muž bol prevádzkarom malej reštaurácie, chodil v obleku, čistý, s vyblýskanými poltopánkami. Celkom sa mu darilo, nevyskakoval, ale bolo aj na výlety, aj niečo na horšie časy. Tie prišli. Na jar zaznel apel: zostaňte doma! Reštauráciu zavreli a po dvoch mesiacoch majiteľ vyhlásil bankrot.

Mladý muž si odvtedy hľadá prácu. Sedí šestnásť...

Matovič štyri dni testoval, čo ľudia vedia o účtoch jeho manželky. V sobotu podvečer zistil, že nevedia nič, a tak budú vedieť to, čo im on sám povie. Tí, čo mu neveria, mu nebudú naďalej veriť, a tí, čo mu veria, ho aj poľutujú, budú ho brániť do roztrhania tela. A sladko zaspia na slovách z jeho úst.

Okrem iného, že štrnásť rokov o podnikaní...

Chceli sme vyletieť z klietky a chceli sme rovnosť. Aj v lietaní, aj v užívaní. Obmedzenie, ktoré priniesla infekcia, pripomína zamrežované hranice, zapchaté ústa a papalášstvo.

Handry na ústach mnohých dusia, nemožnosť ísť na Západ, špehovanie poctivých občanov – no čo je to, ak nie čistá totalita? Pocity z už zažitého sú v nás hlboko uložené...

Robert Fico sa stal najpopulárnejším politikom vtedy, keď vyhral anketu v Plus 7 dní. Bolo to už po „záchrane“ Markízy, kde spolužiaci Pavol Rusko s Marianom Kočnerom hrali ruskú ruletu. Išlo o prachy, ale politici pochopili, že sa situácia v prvej súkromnej televízii dá voličom predať ako boj za slobodu.

Na tribúne sa vtedy vystriedali všetci...

Záhrady zarodili, pulty tržníc sú plné melónov a kapustné hlavy plné pomsty: čo to toľko trvá?! Náramky dostali už sudcovia, prokurátori, vybavovači a objednávatelia vrážd, čaká sa na sólo kapra.

Momentálny predseda vlády bol predsa zvolený na to: zatvárať! Preto z rečníckej tribúny najvyššieho zákonodarného zboru bez problémov odkazuje iným...

Český politik Karel Schwarzenberg je úctyhodný muž, a predsa sa nestal prezidentom Českej republiky. „Mal som menej peňazí ako Zeman,“ povedal v interview pred skončením svojho politického pôsobenia.

„Karel“ s pankáčskym účesom vysoko bodoval v kultúrnom prostredí, ktoré mu bolo a je blízke. Ludvík Vaculík na jeho podporu dokonca zložil a s ...

Naša učiteľka dejepisu, vtedy súdružka, bola štíhla, chodila v úzkej sukni, s lodičkami na nohách sedávala na prednej lavici, mala výrazne narúžované pery, gaštanový preliv a v pestovaných rukách s dlhými nalakovanými nechtami žmolila cigaretku.

Vykladala nám históriu ako príbehy plné prekvapení. Mali začiatok a koniec, príčiny a následky....

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984