Archív článkov

V nedeľu večer (21. 2.) pri zhliadnutí hraného dokumentu Slovenský panteón mi zostalo strašne smutno a potom som sa normálne rozplakala. Nevedela som si odpovedať na otázku, ako je možné v demokratickej krajine, vo vyspelej, kultúrnej a slušnej spoločnosti vyrobiť a pustiť na obrazovku verejnoprávneho média taký paškvil, také primitívne falšovania našich dejín. Bez...

Slovenské dejiny nielen 19. storočia poskytujú našim umelcom pomerné široký okruh tém, ktorými sa oplatí zaoberať. Sú však obdobia, ktoré možno, ale i treba, považovať za kľúčové, ak začneme uvažovať o tom, kedy a čo formovalo Slovensko a Slovákov ako výrazné a moderné etnikum, nestrácajúce sa v stredoeurópskom priestore. Takým obdobím boli nesporne tie už neraz omieľané...

Mám chuť napísať petíciu a požiadať večnosť, aby nám vrátila Ľuba Petráka. Dôvodov mám neúrekom. Skĺbil prácu starostu, poslanca, poslanie otca, manžela. Politik, ktorého vizitkou bola skromnosť a pracovitosť. A predovšetkým priateľ s nadpriemernou náložou ľudskosti. Poslanec a odborník, pre ktorého bola škola stále chrámom vzdelania, a nie výťahom k moci. Z hlbín času...

„Maliar, ktorý sa nedokáže oslobodiť od vplyvu predchádzajúcej generácie, si sám kope hrob... No ak je citlivý, nikdy s ňou nedokáže stratiť spojenie. Vo svojom diele bude stále nachádzať jej prínos. Či chce, alebo nechce. Rozhodujúce je, aby sa tohto vplyvu dokázal zriecť, ak chce prísť s novou inšpiráciou.“  
(Matisse, H.: Umění rovnováhy. Praha, Československý...

Bolo to dávno, pradávno, v krásnych rokoch 60-tych, keď mladý absolvent ekonómie vystavoval svoje karikatúry v legendárnom V-klube. Neskôr ho predstavilo na svojich stránkach legendárne Echo bratislavských vysokoškolákov, aby sa vzápätí stal legendou na stránkach legendárneho Kultúrneho života a legendárneho Roháča. Otvorenosť doby a mysle mu priala a tak týždeň čo...

Dňa 23. januára 2021 opustil MUDr. Augustín Španitz, CSc. po ťažkej chorobe vo veku 68 rokov rodinu, priateľov, kolegov a svojich pacientov. So zákernou chorobou statočne bojoval, nepoddával sa jej, ale napriek maximálnemu úsiliu lekárov svoj boj napokon prehral.

Narodil sa 31. mája 1952 v Bratislave. Detstvo prežil v Leviciach, ale do Bratislavy sa po maturite opäť vrátil na...

Pred tridsiatimi rokmi, 27. januára 1991,
zomrel v Bratislave básnik Miroslav Válek.

Miroslav Válek (narodil sa 17. júla 1927  v Trnave) patrí dodnes medzi najčítanejších a najobľúbenejších slovenských básnikov. Jeho básne „bodujú“ na Internete aj na Facebooku. A aj v Slove, Novoročnú chvíľku poézie z 31. decembra 2013 Miroslav Válek: Zima a iné básne do dnešného dňa siotvorilo 55 ...

Ivan Sulík sa narodil 29. januára 1943, sedemdesiatych ôsmych narodenín sa nedožil, zomrel 14. januára 2021. Uverejňujeme rozlúčkovú reč jeho suseda, vzhľadom na koronovú situáciu uverejnenú na stránke martam,sk.

Milí naši.

Dnes ste zažili ďalší ťažký deň. Čas, ktorý teraz žijeme nám nedovolil, aby sme mohli...

„Trvám na tom, že za mnou musí byť čosi vidieť. Ako keď umyjem okná a mám výborný pocit, že sú čisté vďaka mojej práci... Ja som k šťastiu nepotrebovala víťazstvá, medaily, preteky. Stačilo mi, ak som denne trénovala a večer si mohla povedať, to teda bol tréning!“ povedala mi raz dáma, ktorú titulok vystihuje ako málokoho. A nie iba preto, že je držiteľkou najdlhšie platného svetového rekordu v...

Prvé tohoročné číslo dvojtýždenníka Bojovník prinieslo exkluzívny rozhovor s národnou umelkyňou Máriou Kráľovičovou pod titulkom Aj Sládkovičova Marína mala ľanové vlasy a blankytné oči; so súhlasom redakcie ho sprostredkúvame aj čitateľom Slova.

Dva mesiace po skončení druhej svetovej vojny Slovenské národné divadlo vypísalo konkurz na prijatie nových hercov...

Bolo by prehnané očakávať od hraného filmu plného trikov historicky presné životopisné údaje a stopercentnú vernosť historickým faktom. Film Cesta do nemožna v mnohom pripomína filmy Karola Zemana a je poňatý aj ako pocta zakladateľom kinematografie. Triky sú kombinované hranými scénami a dobovými dokumentárnymi fotografiami a zachovanými krátkymi zábermi zo Štefánikovho...

Nemal rád veľké slová. Pri jeho mene sa objavuje, že bol nestorom lužicko-srbského filmu. Bol. S filmom začínal ako spoluautor lužickosrbskej klasiky Struga – obrazy krajiny (1972). Založil Srbskú filmovú skupinu pri DEFA štúdiu Drážďany v roku 1980, kde nakrúcal dokumenty o živote tejto menšiny v Nemecku. Portréty osobností, zvyky, ľudovú kultúru, problémy migrácie, ale...

Stránky

Autor

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984