Od konca druhej svetovej vojny približne do polovice 70. rokov bol taliansky film jednoznačne na špici svetovej kinematografie. Najprv nás očaril neorealizmus filmov Rosseliniho, Sicu a Zampu, potom sa zrodili tri veľké osobnosti: Visconti – majster (melo)drámy, Fellini – majster fantázie a spomienok, a Antonioni – majster v zobrazení odcudzenia. Taliani mali v tom čase...